Investovanie je umenie pracovať s nedokonalými informáciami a robiť pravdepodobnostné odhady o budúcnosti, ktorú v skutočnosti nikdy nedokážeme presne poznať.

To, aké presvedčenia o investovaní máme, preto vo veľkej miere rozhoduje o našom úspechu (alebo naopak zlyhaní).

Ani kvalitné analýzy totiž nedokážu vykompenzovať nesprávne nastavenú investičnú filozofiu. Aktuálna volatilita na trhoch ma opätovne prinútila zamyslieť sa nad vlastnými presvedčeniami, ktoré v súčasnosti formujú môj pohľad na investovanie.

Ide o 8 bodov, ktoré som spísal nižšie:

1. Trhy sú neefektívne a je extrémne ťažké ich prekonať

Myšlienka, že kolektívne správanie investorov vedie k efektívnym cenám, mi vždy pripadala zvláštna. Väčší zmysel mi dáva predstava, že „múdrosť davu“ dokáže vyrovnávať individuálne chyby jednotlivých investorov – ale aj to iba v prípade, ak sú nezávislí a riešia ten istý problém.

V realite však na trhu vedľa seba stoja denní traderi, hedge fondy, penzijné fondy, pasívne fondy či kontrariáni – každý z nich s úplne odlišnými cieľmi a stratégiami. Preto je pre mňa ťažké prijať argument, že existuje dôvod, aby výsledná cena vždy odrážala férovú hodnotu.

Avšak to, že trhy sú neefektívne, ešte neznamená, že je možné ich pravidelne porážať.

Využiť nesprávne ocenenia si totiž vyžaduje schopnosti ako aj psychickú odolnosť – a tých je nedostatok aj medzi profesionálmi. Dáta dlhodobo jasne ukazujú, že väčšina investorov snažiacich sa poraziť trh zaostáva. Existuje len zopár tých, ktorým sa to darí pravidelne. Mená ako Peter Lynch či Warren Buffett poznáme práve preto, že sa jedná o extrémne výnimočné zjavy.

Pričom časovanie trhu je ešte náročnejšie. Keďže tie najväčšie rasty a poklesy často prichádzajú tesne po sebe. Skutočné zhodnotenie kapitálu sa ale deje v dlhodobom horizonte.

2. Najdôležitejšie je prežiť najbližšiu zimu

O tejto téme sa hovorí málo, no malo by ísť o základ každej investičnej stratégie. Je potrebné vyhýbať sa situáciám, ktoré môžu viesť k úplnej strate kapitálu alebo k tomu, že nezvládneme extrémnejšie trhové obdobia. Lebo tie raz určite prídu.

Najlepšia investícia nie je tá s najvyšším potenciálnym výnosom, ale tá, ktorú dokážeme držať dlhodobo (alebo aspoň strednodobo). A dlhodobosť končí v momente, keď neprežijeme najbližšiu krízu lebo nám došiel pušný prach.

3. Dlhodobý horizont je výhoda, ktorú málokto reálne využíva

Mnohí investori deklarujú svoj zámer držať sa dlhodobého horizontu, no správajú sa, akoby ich zaujímalo len najbližších 12 mesiacov. Krátkodobo sú trhy chaotické a riadené sentimentom. Dlhodobo však rozhodujú fundamenty a efekt zloženého úročenia.

Veľká časť investorov túto výhodu ale nevyužíva a to najmä kvôli tlaku na rýchle zisky a tlaku okolia.

4. Pozor na extrémy

Väčšina trhových pohybov je len šum. No v období bublín, mánií či kríz vznikajú extrémy – a s nimi aj veľké príležitosti a riziká. Preto je dôležité mať vopred pripravený plán:

• Čo spravíš, ak trh budúci mesiac klesne o 30%?
• Čo ak naopak o 30% narastie?
• Čo ak vypukne vojenský konflikt na našom území?
• Čo ak hodnota tvojich investičných bytov dočasne klesne o 20%?
• Čo ak … (doplň si)

Tieto udalosti sa ti môžu zdať málo pravdepodobné, no v skutočnosti nie sú až také výnimočné. A práve preto dokážu nepríjemne prekvapiť.

Nič ti nebráni pripraviť si stratégiu na podobné situácie už dnes.

Lebo ak ťa podobná situácia zastihne nepripraveného, tlak bude obrovský a pravdepodobnosť iracionálneho správania výrazne narastie. Emócie prevezmú kontrolu. A môžu prísť veľké chyby. Priprav sa vopred.

5. Incentívy rozhodujú

Kľúčovú úlohu zohrávajú motivácie jednotlicov. Pričom odpoveďou býva často nastavenie incentív (odmeňovania).

CEO bude prirodzene prezentovať svoju firmu v tom najlepšom svetle. Mnohí manažéri tiež podľahli predstave, akými silnými lídrami svojich tímov sú. No niekedy stačí zastaviť výplaty na 3 mesiace a realita sa ukáže veľmi rýchlo – zistíš, aký skutočný líder si a akí lojálni a pracovití sú tvoji ľudia.

Prečo ti niekto volá, aby ti poradil?

Na svete existuje minimum samaritánov. O to menej v investičnom svete. Vždy sleduj incentívy.

6. Výsledky určuje v prvom rade naše správanie, až potom trh

Naše prirodzené inštinkty, ktoré nám pomáhali prežiť tisícky rokov, nám zároveň bránia v úspešnom investovaní. Naše evolučné mechanizmy nás doslova brzdia.

Na hrozby podvedome reagujeme citlivejšie ako na akékoľvek iné signály. Tragédiu vidíme za každým rohom.

• Naháňaš rastúce akcie?
• Panikáriš pri poklesoch?

Tieto reakcie majú na tvoje výsledky väčší vplyv než samotný výber konkrétnych akcií či načasovanie trhu. Bez vedomého riadenia svojho investičného správania je dlhodobý úspech len málo pravdepodobný.

7. Stabilný priemer sa časom mení na nadpriemer

Aj top aktívni správcovia sa časom prepadajú v rebríčku smerom nadol. Dôvod? Ich výkonnosť býva úzko sektorovo zameraná, čo vedie ku kolísaniu ich výsledkov v čase.

Stabilné a diverzifikované dosahovanie priemerných výsledkov preto v dlhodobom horizonte vedie k nadpriemerným výnosom.

8. O finančnú gramotnosť sa treba neustále starať

Existuje stará pravda, že ľudia do kostola nechodia preto, aby počuli 11-te alebo 12-te prikázanie.

Finančná gramotnosť je ako sprcha. Nestačí ju mať raz. Investor si musí pravidelne pripomínať, prečo je riskantné vyberať si jednotlivé akcie, časovať trh či predčasne podliehať panike pri volatilite.

Aj to je dôvod prečo píšem svoj investičný blog Financie Konzervatívne – ide o pomôcku k tomu, aby si svoj kapitál dokázal aj naďalej zhodnocovať stabilne a rozumne.

Záverom

Všetky tieto moje presvedčenia sa u mňa formovali počas celej kariéry a budú sa ďalej vyvíjať. Kľúčová otázka ale znie: Nakoľko im zostať „verný?“

Odpoveďou je kompromis. Je potrebné byť dostatočne odolný na to, aby som ich neopustil pri prvých prekážkach, no nie natoľko tvrdohlavý, aby som ich nedokázal upraviť pod vplyvom nových faktov.

Pričom miera tejto odolnosti by mala súvisieť so skúsenosťami. Čím viac si videl, počul a zažil, tým väčšiu odolnosť si môžeš dovoliť. No tvoje presvedčenia by nikdy nemali byť nespochybniteľne vytesané do kameňa.

V konečnom dôsledku – to, čomu veríš o fungovaní trhov, zásadne ovplyvňuje tvoje investičné výsledky.

Preto sa oplatí pravidelne spochybňovať vlastné presvedčenia a skúmať, odkiaľ vlastne prišli.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 135. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti 

Stiahni si zdarma aj môj nový e-book, ktorý nájdeš tu.

• Prečítaj si aj o tom, ako bubliny posúvajú svet vpred
• Či o tom prečo nezabúdať na rebalansing alebo ako čerpať rentu bez zbytočného stresu
• Možno ťa tiež zaujíma, prečo je stock picking ťažší, ako si myslíš
• Minulý mesiac som tiež prispel článkami na tému Aký je svätý grál portfólio manažmentu či prečo ako investor nemáš šancu poznať všetky riziká, ktoré na teba čakajú
• Zisti viac aj o tom, aká je reálna úloha zlata v investičnom portóliu.
• Alebo prečo si investori myslia, že sú múdrejší ako trh

P.S. Prehľad mojich najčítanejších blogov za rok 2025 nájdeš tu.

Článok Aké sú moje aktuálne investičné presvedčenia? je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

Nejde totiž o priemerný výnos, ale o poradie, v akom prichádzajú dobré a zlé roky. Rovnaké portfólio môže pri rôznom načasovaní skončiť s rozdielom rádovo miliónov eur a práve preto je kľúčové mať dobre nastavenú diverzifikáciu, pravidelné rebalancovanie a jasný finančný plán.

V posledných týždňoch som hovoril s niekoľkými finančnými poradcami o tom, ako so svojimi klientmi plánujú čerpanie nahromadeného kapitálu počas dôchodku. A jednou z tém, ktorá sa často opakovala, bolo sekvenčné riziko (angl. sequence of return risk).

Tento pojem označuje situáciu, keď počas prechodu do dôchodku, teda v období, keď začíname vyberať svoje úspory, zažijeme slabé výnosy alebo výrazný pokles trhu. Takáto nepriaznivá sekvencia výnosov v najhoršom možnom čase môže významne narušiť naše dlhodobé plány. Problém je aj v tom, že toto riziko sa veľmi ťažko predvída. Vo veľkej miere totiž závisí aj od šťastia, respektíve od načasovania začiatku čerpania našej dôchodkovej renty.

Zoberme si ako príklad index S&P 500.

Ak sme mali šťastie a odišli do dôchodku napríklad v roku 2010, naše výbery by začali v období silného býčieho trhu. Avšak ak by sme našu rentu začali čerpať v roku 2000, čakala by nás tzv. „stratená dekáda“ s dvoma veľkými prepadmi akciového trhu – najprv dot.com bublina a následne Veľká finančná kríza.

Nejde teda len o priemerný výnos trhu, ale aj o poradie,

v akom tieto jednotlivé výnosy prichádzajú.

Príklad: S&P 500 v období 2000 až 2020.

V rokoch 2000 až 2020 dosiahol index S&P 500 priemerný ročný výnos 6,6%. Predstavme si, že na začiatku tohto obdobia by sme odišli do dôchodku s portfóliom v hodnote 1 milión eur, investovaným do S&P 500 a rozhodli sa z neho vyberať sumu 40 000 € ročne, navyšovanú každý rok o 2% infláciu.

Do roku 2020 by sme takto načerpali viac ako 1 milión eur, pričom v portfóliu by nám zostalo ešte približne 470 000 €. To neznie až tak zle, ale zďaleka to nie je ideálny scenár.

Ak by sme však poradie výnosov obrátili – teda roky s najlepšími výsledkami by prišli na začiatku a tie najhoršie až na konci, výsledok by bol dramaticky odlišný. Pri rovnakých výberoch by sme namiesto 470 000 € mali na účte viac ako 2,3 milióna eur.

V oboch prípadoch by bol priemerný výnos rovnaký – 6,6% ročne, ale konečný rozdiel by predstavoval takmer 1,9 milióna eur.

Ako je to možné? Jednoducho vďaka šťastiu lepšieho načasovania.

• V prvom prípade prišiel veľký medvedí trh hneď na začiatku našich výberov (roky 2000 až 2002). Naše akciové pozície by sme museli predávať so stratou.
• V druhom scenári prišiel pokles až po dlhých rokoch rastu, keď už portfólio výrazne narástlo.

A pretože nikto dopredu nevie, či ho pri odchode do dôchodku čaká býčí alebo medvedí trh, sekvenčné riziko sa týka každého investora. Medvedí trh na začiatku môže úspory výrazne oslabiť, zatiaľ čo priaznivé načasovanie ich môže vytiahnuť ešte vyššie.

Ako sa teda pred sekvenčným rizikom chrániť? Existujú tri základné stratégie, ako toto riziko zmierniť:

1. Diverzifikácia

V predchádzajúcom príklade sme predpokladali portfólio zložené výhradne z akcií, čo je v praxi pre väčšinu investorov málo realistické. Väčšina investorov v preddôchodkovom veku kombinuje viacero tried aktív, napríklad akcie s dlhopismi.

Ak by sme v prvom scenári namiesto čisto akciového portfólia použili mix 60/40 (akcie/dlhopisy), výsledok by bol oveľa priaznivejší: namiesto 470 000 € by investor mal v roku 2020 zostatok viac ako 1,1 milióna eur.

Dlhopisy totiž pomáhajú zmierňovať poklesy akciového trhu. Zatiaľ čo akciové portfólio v rokoch 2000 – 2002 stratilo -9,1%, -11,9% a -22,1%, portfólio 60/40 kleslo len o -0,4%, -4,1% a -8,1%. Rozložením rizika teda dokážeme znížiť dopad zložky portfólia, ktorá výrazne klesne.

2. Rebalansovanie

Samotný S&P 500 dosiahol priemerný výnos 6,6% a 5-ročné americké štátne dlhopisy 4,8%. Zatiaľ čo vyššie spomenutá kombinácia 60/40 (pravidelne rebalansovaná) by zarobila približne 6,5% ročne.

Kľúčom je teda kombinácia diverzifikácie a inteligentného rebalancovania. Namiesto rovnomerného výberu kapitálu z oboch zložiek môžeme naše výbery prispôsobovať aktuálnej situácii na trhu:

• v období, kedy sa darí akciám, budeme výbery realizovať z akciovej zložky,
• v období, keď sa naopak viac darí dlhopisom, budeme odpredávať odtiaľ.

Takýto prístup by tak v našom príklade zvýšil konečný zostatok portfólia až na 1,3 milióna eur. Teda o približne 800 000 € viac len vďaka rebalancovaniu a diverzifikácii.

3. Mať finančný plán

Doteraz sme sa pozerali len na to, ako zmierniť dôsledky nešťastného načasovania. V praxi však dokonalé portfólio spoznáme až spätne. A jeho základom je investičný plán, ktorý nám umožní reagovať na nepredvídateľný vývoj okolo nás.

Investičné plánovanie je obzvlášť dôležité v preddôchodkovom veku investora, pretože vtedy už nemá veľa času ani príležitostí dohnať prípadné straty.

Preto je potrebné vopred poznať svoju stratégiu pre rôzne scenáre.

Mať napríklad dostatok hotovosti na preklenutie dlhšieho poklesu trhu, aby sme nemuseli predávať naše akciové pozície so stratou. Alebo si vytvárať rezervy v dobrých časoch, ktoré nám pomôžu počas budúcich kríz.

Či už si zvolíme akékoľvek stratégie, je dôležité mať ich jasne definované vo forme plánu – teda mať vopred pripravené kroky pre rôzne trhové scenáre. Práve to tvorí základ dlhodobo úspešného investičného príbehu.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 134. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.

Článok Sekvenčné riziko – najpodceňovanejšia hrozba investorov pred čerpaním renty je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

V posledných rokoch totiž mnoho investorov dlhopisový trh sklamal. Rast úrokových sadzieb a inflácia priniesol zvýšenú volatilitu, zatiaľ čo dlhodobé dlhopisy výrazne zaostávali – a to nielen za akciami, ale častokrát aj za hotovosťou. V niektorých obdobiach dlhopisy dokonca generovali negatívne výnosy.

Kĺzavé 5-ročné anualizované výnosy amerických dlhopisov

Pri plochej výnosovej krivke sa preto môže zdať, že durácia predstavuje neodmenené riziko, najmä keď výnosy poskytujú len malú protihodnotu a citlivosť cien na zmeny sadzieb je vysoká.

Táto skepsa je pochopiteľná, často však prehliada jeden zásadný fakt: výnosy dlhopisov fungujú ako gravitácia pre ich dlhodobú výkonnosť. Slabé historické výnosy sú z veľkej časti dôsledkom rastúcich úrokových sadzieb – čo je paradoxne pozitívna správa pre budúcnosť.

Dlhopisové výnosy sa totiž často správajú opačne ako ich minulá výkonnosť.

Rast sadzieb síce znižuje ich aktuálne ceny, zároveň však zvyšuje budúce výnosy. Inými slovami, zmeny úrokových sadzieb presúvajú výnosy v čase – buď z prítomnosti do budúcnosti, alebo naopak. Úrokové sadzby tak určujú časovú hodnotu peňazí.

Inflácia a očakávania

Nemali by sa investori sústrediť skôr na reálne než nominálne výnosy?

Odpoveď znie jednoznačne áno – avšak s dôležitým dodatkom: inflačné očakávania sú už zahrnuté v cenách dlhopisov. Hoci nie sú priamo pozorovateľné ani stabilné, premietajú sa do výnosovej krivky aj do požadovanej rizikovej prémie. Inflačné riziko teda nie je úplne odstránené, ale ani ignorované. Kľúčové je, či inflácia prekoná očakávania, ktoré sú už v cenách započítané.

Vzniká tu zaujímavý paradox.

Mnoho investorov správne tvrdí, že načasovanie trhu je u akcií mimoriadne ťažké. Pri dlhopisoch sa o to však často pokúšajú – najmä pri rozhodovaní o durácii. Vyhýbanie sa dlhším splatnostiam iba preto, že výnosová krivka je plochá alebo inverzná, nie je neutrálne rozhodnutie. V skutočnosti ide o implicitnú stávku na to, že trh systematicky podceňuje infláciu a úrokové riziko.

To môže byť niekedy pravda, najmä v období výrazných makroekonomických zmien. Ide však o silnú a aktívnu predikciu na jednom z najefektívnejších trhov na svete. Investori majú opäť prístup k pozitívnym reálnym očakávaným výnosom naprieč veľkou časťou výnosovej krivky – situácia, ktorá v dekáde po roku 2010 prakticky neexistovala. Aj po zohľadnení neistoty inflácie ide o výrazne lepšie východiskové podmienky pre budúce výnosy.

Riziko síce nezmizlo, ale investori zaň opäť dostávajú zmysluplnú kompenzáciu.

Nedokonalá korelácia nie je chybou

Stále častejšie sa tiež objavuje názor, že dlhopisy stratili svoju diverzifikačnú funkciu, najmä keď sa ich korelácia s akciami v posledných rokoch občas dostala do kladných hodnôt. Diverzifikácia však nevyžaduje dokonalú negatívnu koreláciu – stačí, aby sa aktíva správali odlišne. A to v kombinácii dlhopisov a akcií stále platí.

Kĺzavá 12-mesačná korelácia medzi americkými akciami a dlhopismi

Z matematického hľadiska pre bežného investora stále platí jednoduché pravidlo: viac diverzifikácie je lepšia ako menej. Portfólio s viacerými nezávislými zdrojmi výnosu je stabilnejšie ako také, ktoré sa spolieha iba na jeden zdroj. Zároveň existuje časté nedorozumenie ohľadom korelácie: tá zachytáva relatívny pohyb, nie absolútne výnosy.

Aj keď teda dlhopisy nemusia krátkodobo tlmiť volatilitu akcií tak ako v minulosti, stále prispievajú k stabilite portfólia.

Spoliehanie sa výhradne na akcie navyše zvyšuje volatilitu a znižuje predvídateľnosť výsledkov. Pre dlhodobé riadenie majetku to znamená obmedzenie nástrojov práve v čase, keď sú najviac potrebné. Nahradenie portfólia 60/40 čisto akciovou stratégiou zvyšuje dlhodobé riziká – najmä v oblasti sekvenčného rizika a stability príjmu počas čerpania renty.

Dlhopisy ako nástroj plánovania: význam imunizácie

Jednou z najväčších predností dlhopisov je ich využitie vo finančnom plánovaní. Či už ide o financovanie dôchodku alebo budúcich výdavkov, dlhopisy umožňujú investorom dosiahnuť vyššiu istotu v čase – niečo, čo akcie nedokážu.

Kľúčovým konceptom je imunizácia, teda zladenie durácie portfólia s investičným horizontom. Tento princíp platí nielen pre individuálne dlhopisy, ale aj pre dlhopisové fondy. Pomôcť môže jednoduché pravidlo:

Optimálny investičný horizont ≈ 2 × durácia – 1 rok

Pri fonde s duráciou 4 roky je teda vhodný horizont približne 7 rokov. Investor, ktorý plánuje finančný výdavok za 7 rokov, môže takýto fond využiť s relatívnou istotou voči pohybom úrokových sadzieb.

Kombinovanie výnosov ako súčasť širšej mozaiky

V rámci konceptu kombinovania výnosov predstavujú dlhopisy stabilný stavebný prvok portfólia.

Ich nižšia volatilita, predvídateľný výnos a jasne definovaná durácia z nich robia vhodný základ pre kapitálovo efektívne stratégie. Táto stratégia spočíva v kombinovaní viacerých nezávislých zdrojov výnosu v jednom portfóliu. V kombinácii s akciami či alternatívnymi stratégiami tak pomáhajú udržať rovnováhu.

V prostredí, ktoré vyžaduje odolnosť, flexibilitu a presnosť, zostávajú dlhopisy dôležitou súčasťou portfólia a patria medzi najuniverzálnejšie a kapitálovo najefektívnejšie nástroje.

Záver: mimo trendy, ale dlhodobo nenahraditeľné

• Áno, nedávna výkonnosť dlhopisov bola slabá. Priniesla volatilitu bez zodpovedajúceho výnosu a rast sadzieb znížil ich trhovú hodnotu. Práve tento vývoj však vytvoril lepšie podmienky do budúcnosti. Úrokové sadzby totiž fungujú ako gravitácia – keď rastú, výnos nezaniká, iba sa presúva do budúcnosti. A pretože reálne úrokové sadzby sú dnes na viacročných maximách, očakávaná odmena za riziko je výrazne vyššia.
• Áno, aj korelácie sa zmenili. Diverzifikácia však nevyžaduje dokonalosť – stačí odlišnosť. Dlhopisy sa stále správajú inak ako akcie a zostávajú jedným z mála likvidných, nízkorizikových a príjem generujúcich aktív.
• Áno, inflácia je dôležitá. Ak však nepredpokladáme systematické zlyhanie trhu, jej očakávania sú už v cenách zahrnuté. Práve reálne sadzby sú kľúčové pre dlhodobé výnosy a tie sú dnes priaznivejšie ako v minulých rokoch.

Nakoniec rozhoduje správna konštrukcia portfólia. Dlhopisy umožňujú presnejšie plánovanie a znižujú reinvestičné riziko. Pre investorov a poradcov, ktorí chcú budovať odolné portfóliá, tak dlhopisy zostávajú nástrojom, ktorý sa oplatí využívať.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 133. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.

Článok Prečo nie je múdre ignorovať dlhopisy? je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

Naopak – práve pokročilejší investori často podliehajú sofistikovanejším chybám, ktoré môžu dlhodobo výrazne znižovať ich výnosy. Tento článok sumarizuje sedem kľúčových omylov, ktoré sa v praxi opakujú, a ukazuje, prečo je také ľahké im podľahnúť.

1. Hľadanie konzistentnej výkonnosti

Pri výbere jednotlivých fondov snáď neexistuje škodlivejší faktor ako snaha o dosiahnutie konzistentnej a bezproblémovej výkonnosti.

V praxi ide predovšetkým o prehnaný obdiv k fondom a manažérom, ktorí dokážu krátkodobo prekonávať svoj benchmark. Problém spočíva v tom, že krátkodobý úspech často mylne považujeme za dôkaz schopností alebo za signál, že bude pokračovať aj v budúcnosti.

Aby mala takáto konzistentná výkonnosť skutočnú vypovedaciu hodnotu, museli by sme veriť jednej z dvoch vecí:

• že manažér dokáže predvídať krátkodobý vývoj trhu – čo je veľmi nepravdepodobné, pretože krátkodobé pohyby sú nepredvídateľné
• alebo že priaznivé trhové podmienky či investičný štýl budú fungovať trvalo – čo sa takisto nestáva

Investori si často pletú šťastie alebo aktuálny trend so skutočnými schopnosťami správcu fondu. Jedinou zmysluplnou konzistenciou je pritom konzistencia správania fondu voči jeho stratégii. Honba za výkonnosťou vedie k nevhodnému správaniu – investori preskakujú z jedného „víťaza“ na druhého. Akonáhle výkon zakolíše, fond predajú a presunú sa inam. Pokiaľ nedokážeme akceptovať kolísanie a dlhšie obdobie slabších výsledkov, mali by sme aktívne riziko v portfóliu minimalizovať.

2. Podceňovanie kapacity fondu

Rast objemu spravovaných aktív prirodzene obmedzuje možnosti fondu:

• zužuje investičné príležitosti
• znižuje flexibilitu
• zvyšuje riziko likvidity

Aj keby sa trhové podmienky nezmenili, fond nemusí zopakovať svoje historické úspechy len preto, že je dnes výrazne väčší ako predtým. Investori by tento faktor nemali ignorovať ani riešiť spätne, ale aktívne ho sledovať.

3. Nákup tematických fondov zo zlých dôvodov

Tematické fondy sú populárne najmä vďaka silnému príbehu.

Často však ide iba o momentum podporené marketingom. Investovanie do trendov samo o sebe nie je problém – ak rozumieme tomu, prečo to robíme. Argument, že ide o podhodnotenú príležitosť, však býva často nepresný. Pokiaľ je trend populárny, je veľmi pravdepodobné, že sa už dávno premietol do ceny. Ďalším rizikom je správne načasovanie výstupu z týchto investícií.

4. Zabúdanie na to, že všetci sme aktívni investori

Delenie investovania na aktívne a pasívne je užitočné, ale v skutočnosti príliš zjednodušené. Každý investor sa pohybuje niekde medzi týmito dvoma extrémami. Žiadne portfólio ani rozhodnutie nie je čisto pasívne.

Aj pri jednoduchom portfóliu 60/40 vzniká rad aktívnych rozhodnutí:

• Zahrnúť iba vyspelé trhy, alebo aj rozvíjajúce sa ekonomiky?
• Aká má byť durácia dlhopisovej zložky?
• Majú byť súčasťou portfólia high-yield dlhopisy? Zlato? Koľko držať hotovosti?

Kľúčové je uvedomiť si, že ani pasívni investori nie sú imúnni voči behaviorálnym chybám. Dlhodobý úspech niektorých stratégií vytvára dojem, že stačí investovať a nič neriešiť. V praxi však prichádzajú obdobia, kedy tieto stratégie zaostávajú a práve vtedy vzniká pokušenie meniť rozhodnutie.

Každý z nás teda podstupuje určitú mieru aktívneho rizika. Dôležité je ho poznať a byť pripravený na behaviorálne pasce – bez ohľadu na investičnú filozofiu.

5. Strácanie sa v komplexnosti

Mali by sme sa vyhýbať investíciám, ktorým nerozumieme alebo ich nedokážeme jednoducho vysvetliť. Komplexné fondy pôsobia lákavo – vyzerajú sofistikovane a často sľubujú nekorelované výnosy či odolnosť voči rôznym trhovým podmienkam.

V praxi však kombinácia zložitosti fondov a samotných trhov často riziko zvyšuje – a to spôsobmi, ktoré je takmer nemožné predvídať. Výnosy jednoduchších stratégií boli v posledných rokoch veľmi silné. Aj keď môžu byť v budúcnosti nižšie, ku komplexným fondom by sme mali pristupovať s opatrnosťou a zdravým odstupom.

6. Predpoklad, že nadvýnos je štandard

Pri výbere fondov nás často ovplyvňujú rôzne skreslenia, napríklad survivorship bias (skreslenie preživších). Sledujeme iba fondy, ktoré „prežili“ – teda tie najúspešnejšie. Výber navyše často zužujeme pomocou filtrov založených na historickej výkonnosti. Vo výsledku analyzujeme hlavne fondy s dobrými výsledkami a hľadáme dôvody, prečo by mali byť úspešné aj naďalej. To je však chybný východiskový bod.

Základnou hypotézou by malo byť, že každá aktívna stratégia skôr či neskôr zlyhá – aj keď bola v minulosti úspešná. A až na jej vyvrátenie by sme mali požadovať silné dôkazy. Správny prístup je opačný: predpokladať, že fondy budú zaostávať a až potom hľadať dôvody, prečo by niektoré mohli byť výnimkou.

7. Príliš krátky investičný horizont

Ak by sme mali vybrať jednu vec, ktorá najviac zlepší rozhodovanie investorov, bolo by to predĺženie investičného horizontu. Čím kratší horizont sledujeme, tým viac podliehame náhode a reagujeme na šum namiesto relevantných dát.

Paradoxne platí, že čím viac sa snažíme byť sofistikovaní a dôslední, tým častejšie sledujeme priebežnú výkonnosť a tým horšími dlhodobými investormi sa stávame.

• kontrolujeme investície príliš často
• robíme sebavedomé závery z krátkodobých pohybov
• zbytočne obchodujeme

Každé rozhodnutie pritom pôsobí racionálne, pretože máme k dispozícii množstvo informácií. Navyše presun z menej výkonného fondu do výkonnejšieho prináša okamžitý dobrý pocit. Skutočné náklady si však uvedomíme až spätne – v dlhodobom horizonte.

Investičné horizonty sa skracujú a obchodná aktivita rastie. To, čo nám krátkodobo pomáha zvládať tlak, často v skutočnosti poškodzuje naše dlhodobé výnosy.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 132. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.

Článok 7 najčastejších chýb skúsených investorov. Prečo ich vlastne robia? je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

Stiahneš si ho nižšie:

Verím, že prinesie pridanú hodnotu do dnešnej volatilnej doby.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

Článok Nový e-book do krízy: Keď trhy padajú ❌ je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

Ide o spôsob uvažovania, pri ktorom sa portfólio mentálne delí na jednotlivé, oddelené časti.

V praxi to znamená, že sa pozornosť investora sústredí na úspech či neúspech konkrétnych investícií, pričom stráca zo zreteľa svoje strategické investičné ciele. Správne taktické rozhodnutie totiž nemusí byť vždy vhodné z pohľadu celého portfólia.

Ciele investičného portfólia sa často definujú ako snaha prekonať benchmark alebo optimalizovať výnos pri určitej úrovni rizika. Ani jeden z týchto prístupov však nie je ideálny. Pre väčšinu jednotlivcov by mal byť cieľ formulovaný skôr nasledovne: maximalizovať pravdepodobnosť dobrých výsledkov a zároveň minimalizovať pravdepodobnosť veľmi zlých výsledkov.

A práve tu vzniká problém položkového myslenia. Prejavuje sa týmito spôsobmi:

• Posudzovanie investície izolovane alebo len voči jednej alternatíve.
  (Očakávam, že americké akcie prekonajú emerging markets, preto ich nadhodnotím.)
• Uvažovanie iba v jednom konkrétnom scenári budúcnosti.
  (Nemyslím si, že príde recesia, preto preferujem high-yield dlhopisy.)
• Binárne hodnotenie investícií – napríklad podľa zisku alebo straty.
  (Táto pozícia znížila svoju výkonnosť – bolo teda chybou ju otvoriť.)

Hoci sa takéto uvažovanie môže zdať logické, v kontexte portfólia je často kontraproduktívne. Správne portfóliové rozhodnutia môžu paradoxne na úrovni jednotlivých pozícií vyzerať ako nie celkom optimálne.

Zanedbávanie portfólia

Hlavným dôvodom, prečo vytvárame portfólia z rôznych aktív, je princíp diverzifikácie.

Budúcnosť je nepredvídateľná, a preto sa kombináciou jednotlivých investícií snažíme dosiahnuť vyššiu odolnosť portfólia. Keby sme dokázali budúcnosť spoľahlivo predvídať, stačila by nám logicky jediná investícia.

Tu sa však dostávame k hlavnému behaviorálnemu problému diverzifikácie: vždy budeme mať v portfóliu aj investície, ktorým sa práve nedarí. Dobrá diverzifikácia ale znamená mať portfólio odolné voči rôznym trhovým scenárom. Položkové myslenie však tento princíp narúša. Namiesto toho, aby sme sa pýtali, akú úlohu má konkrétna investícia v portfóliu, hodnotíme ju izolovane – outperformovala, alebo nie?

Skreslenie výsledkom (outcome bias)

Jedným z najväčších behaviorálnych skreslení je tzv. outcome bias – keď jednotlivé investície hodnotíme spätne výhradne podľa ich konečného výsledku.

Tie so slabou výkonnosťou považujeme za chyby a tie najvýkonnejšie za dôkaz správnosti nášho rozhodnutia.

Tento prístup môže dávať zmysel pri tradingu, nie však pri riadení portfólia. Je totiž možné, že investícia zarobí, no zároveň zhorší celkovú odolnosť portfólia. A naopak – investícia, ktorá krátkodobo sklamala, mohla výrazne znížiť riziko katastrofického výsledku.

Ako teda hodnotiť investície správne?

Namiesto jednoduchého hodnotenia výkonu by sme si mali klásť tri otázky:

• Bolo naše rozhodnutie rozumné vzhľadom na informácie, ktoré sme mali?
• Správala sa investícia v súlade s očakávaniami a svojou rolou v portfóliu?
• Zvýšilo toto rozhodnutie pravdepodobnosť dobrých výsledkov a znížilo pravdepodobnosť tých zlých?

Prečo je položkové myslenie také rozšírené?

Jedným z dôvodov je jeho dostupnosť. Jednotlivé pozície máme neustále na očiach a preto ich prirodzene hodnotíme. Paradoxne práve snaha kontrolovať diverzifikáciu vedie k tomu, že ju oslabujeme.

Ďalším dôvodom je jednoduchosť. Je ľahké povedať: fungovalo to / nefungovalo to. Oveľa ťažšie je vysvetliť, prečo nevýrazná či mierne stratová pozícia mohla celkovo zlepšiť odolnosť nášho portfólia. Takýto prístup má následne niekoľko negatívnych dôsledkov:

1. Vyššia koncentrácia
   Investori odstraňujú slabé pozície a zvyšujú podiel víťazov. Výsledkom je menej diverzifikované portfólio založené na minulosti.
2. Nižšia odolnosť
   Namiesto strategickej pozície v portfóliu sa rieši iba výkon. Investícia, ktorá funguje v 30% prípadov, však môže byť extrémne cenná, aj keď v 70% prípadov nevyzerá optimálne.
3. Nadmerné obchodovanie
   Neustále presúvanie medzi víťazmi a porazenými vedie k častému obchodovaniu – mnohokrát v nevhodnú dobu.

Položkové myslenie je všadeprítomné.

Každý rok sa objavujú tvrdenia, že určitá trieda aktív „nefunguje“ – raz sú to dlhopisy, inokedy hodnotové akcie. Podstatný je však vždy pohľad na celkové portfólio investora. Nie iba na jeho jednotlivé položky.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 131. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.

Článok Prečo prichádzaš o výnosy? Môže za to tvoje mentálne účtovníctvo je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

Komunita investorov totiž môže na prvý pohľad pôsobiť ako amorfná skupina reagujúca na všetky okoloidúce trendy, v skutočnosti sa však jednotlivé skupiny investorov venujú úplne odlišným činnostiam a majú rozdielne ciele.

Pokiaľ teda chceš mať ako investor šancu uspieť, je kľúčové pochopiť svoj vlastný prístup k investovaniu. Všeobecne možno rozlíšiť štyri základné typy investorov:

Trader

Trader pracuje s veľmi krátkymi časovými horizontmi (od intradenného obchodovania až po niekoľkotýždňové intervaly). Snaží sa predpovedať pohyby cien na základe historických vzorcov alebo očakávané reakcie trhu na určité udalosti.

Fundamenty či reálne ocenenie aktív sú pre neho väčšinou nepodstatné.

Kľúčové je odhadnúť, ako budú reagovať ostatní investori. Dosahovať v tomto prístupe dlhodobo dobré výsledky je extrémne náročné. Aj preto často najviac na tradingu zarábajú tí, ktorí ho učia, skôr než tí, ktorí ho skutočne prevádzkujú.

Rovnako aj tradingové platformy, ktoré pre traderov štatisticky vytvárajú oveľa viac strát ako ziskov.

Investor orientovaný na cenu

Ide pravdepodobne o najrozšírenejší aktívny investičný prístup. Títo investori pracujú s krátkodobým horizontom (od niekoľkých mesiacov po pár rokov) a obvykle robia jednu z dvoch vecí:

1. Predpovedajú budúci makroekonomický vývoj a reakcie trhu: „Myslíme si, že centrálna banka bude uvoľňovať menovú politiku viac, než trh očakáva, čo podporí akcie.“
2. Reagujú na minulé udalosti a odhadujú reakciu trhu: „Centrálna banka je výrazne benevolentnejšia, než sa čakalo, preto zvyšujeme expozíciu voči akciám.“

Spoločným menovateľom je, že sa títo investori snažia odhadnúť správanie ostatných subjektov. Ide o princíp podobný tradingu, len s o niečo dlhším horizontom. V podstate ide o snahu zachytiť očakávané cenové trendy. Fundamenty a ocenenia tu zohrávajú úlohu iba do tej miery, do akej pomáhajú pochopiť správanie ostatných investorov.

Z behaviorálneho hľadiska ide o komfortný štýl investovania, pretože podporuje potrebu byť aktívny, byť súčasťou davu a vytvárať si vlastné príbehy a hypotézy. Aj preto patrí medzi najpoužívanejšie spôsoby investovania.

Problém je, že robiť takéto odhady správne – alebo aspoň častejšie správne, je mimoriadne náročné, najmä z dlhodobého hľadiska.

Investor orientovaný na ocenenia

Tento typ investora sa sústredí na fundamentálne vlastnosti aktív. Snaží sa odhadnúť ich férovú hodnotu a očakávané výnosy na základe počiatočnej ceny a budúceho cash flow.

Keďže krátkodobé pohyby cien dominujú výkonnostiam, práca s dlhodobým horizontom je pri tomto prístupe nevyhnutná.

Nepopisuje však klasické hodnotové investovanie – je iba jeho podmnožinou. Kľúčový rozdiel spočíva v tom, že sa investor zameriava na to, čo aktívum reálne prinesie, nielen na to, ako s ním budú obchodovať ostatní.

Pretože krátkodobé a strednodobé pohyby trhu často nesúvisia s fundamentmi, ide o psychologicky veľmi náročný prístup. Takýto investor môže po dlhé obdobia pôsobiť až trochu „hlúpo“, aj keď môže mať pravdu. Potvrdenie jeho názoru môže prísť až po rokoch – alebo vôbec.

V porovnaní s investorom orientovaným na cenu má síce vyššiu šancu robiť správne rozhodnutia, ale zároveň aj vyššie riziko, že mu to nevyjde.

Pasívny investor

Aj keď žiadne pasívne portfólio v pravom slova zmysle neexistuje, tento prístup sa snaží čo najvernejšie kopírovať celý trh. Pasívni investori síce nehodnotia ocenenie tradičným spôsobom, zaujímajú sa však o fundamenty – najmä z dlhodobého hľadiska, teda o očakávané riziko a výnos.

Neveria vždy tomu, že trhy sú dokonale efektívne. Skôr si myslia, že neexistuje spoľahlivý spôsob, ako tieto neefektivity dlhodobo využívať vo svoj prospech, a to najmä po započítaní nákladov, času a psychického stresu.

Na prvý pohľad je tento prístup teda jednoduchý, no aj on má svoje výzvy. Nerobiť nič je často veľmi náročné a môže pôsobiť neproduktívne.

Vážnejším problémom však je, že pasívny investor musí akceptovať aj extrémne nadhodnotené trhy. Napríklad akcie s P/E 100+ alebo dlhopisy s nulovým výnosom. Aj keď teda ide o historicky výnosnú investičnú filozofiu, pri nadhodnotených valuáciach môže dlhodobo viesť k slabým budúcim výnosom.

Záver

Tieto štyri kategórie sa síce vzájomne prelínajú, ich základné rysy však zostávajú zachované. Každý investor by mal byť schopný jasne rozpoznať, ktorý prístup využíva a čo z neho vyplýva.

V praxi to znamená:

• mať realistické očakávania
• rozlišovať medzi dôležitými a nepodstatnými informáciami
• pripraviť sa na psychologické výzvy spojené s daným prístupom

Pokiaľ to neurobíte, môžete sa veľmi ľahko stratiť v dave – bez jasného smerovania, investičnej filozofie či strategickej vízie svojho portfólia.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 130. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.

Článok Vieš, aký investor vlastne si? je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

Nezáleží na tom, koľko grafov historických poklesov sme si naštudovali – nedokáže nás to plnohodnotne pripraviť na realitu hlbokého prepadu trhu.Práve preto je dôležité neprehliadať emocionálnu náročnosť investovania v takýchto obdobiach.

Existujú 3 hlavné spôsoby, akými nás emócie počas medvedieho trhu môžu zviesť na nesprávnu cestu:

1. Emócie sa môžu odchýliť od racionálneho uvažovania

V roku 2001 George Loewenstein spolu s kolegami predstavil hypotézu „riziko ako pocit“. Podľa nej sa naša emocionálna reakcia na riziko často líši od jeho racionálneho posúdenia.

Emócie pritom rozhodovanie nielen ovplyvňujú – nezriedka nad ním úplne prevezmú kontrolu. V dôsledku toho môžeme robiť rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s tým, čo by sme za bežných okolností považovali za správne.

Pre investorov sú pritom kľúčové najmä tieto tri aspekty:

• Intenzita emócií rastie spolu so silou vnemov. Čím sú obrazy a príbehy výraznejšie a dramatickejšie, tým silnejšie na ne reagujeme
• Strach sa s blížiacou sa realitou zväčšuje. Je rozdiel predstavovať si medvedí trh za 10 rokov a zažívať ho dnes. Kým príde skutočná skúsenosť, výrazne podceňujeme, ako silno nás emócie ovplyvnia. Na papieri sa medvedie trhy zvládajú ľahko
• Emócie sú nákazlivé. Panika a úzkosť ostatných investorov vytvárajú nebezpečný reťazový efekt, ktorý ešte viac zosilňuje naše vlastné obavy

Počas medvedieho trhu sme vystavení negatívnym správam a zároveň sme obklopení ľuďmi, ktorí reagujú v davovej psychóze. Preto neprekvapuje, že takéto prostredie dokážu zásadne meniť naše správanie.

2. Emócie vedú k rýchlym a krátkodobým rozhodnutiam

Psychológ Paul Slovic poukázal na tzv. afektívnu heuristiku – mentálnu skratku, pri ktorej sa rozhodujeme podľa toho, ako sa práve cítime. Emócie spúšťajú okamžité reakcie a tým „zrýchľujú“ naše uvažovanie.

Silné negatívne pocity, ako strach či obavy, nás vedú k preceňovaniu rizika. Situáciu potom hodnotíme skôr podľa intenzity emócií ako na základe faktov. Zároveň sa skracuje náš časový horizont – namiesto dlhodobého uvažovania sa snažíme čo najrýchlejšie zbaviť nepríjemného pocitu.

Takéto rýchle reakcie majú svoj význam, napríklad v nebezpečných situáciách. Pri investovaní však skôr škodia. Oslabujú našu schopnosť zvládať volatilitu a držať sa dlhodobej investičnej stratégie.

3. Emócie nás vedú k ignorovaniu pravdepodobností

Investori často nepracujú s pravdepodobnosťami dostatočne dôsledne a silné emócie tento problém ešte prehlbujú. Cass Sunstein už v roku 2002 opísal jav tzv. zanedbávania pravdepodobnosti – kedy v situáciách sprevádzaných intenzívnymi emóciami máme tendenciu prehliadať, aká pravdepodobná daná udalosť v skutočnosti je.

Najmä dramatické a katastrofické scenáre dokážu úplne zatieniť otázku ich reálnej pravdepodobnosti.

Výskumy zároveň ukazujú, že samotný spôsob, akým je riziko prezentované (emocionálne vs. neutrálne), výrazne ovplyvňuje naše správanie. Počas medvedieho trhu sa tento efekt ešte zosilňuje. Negatívne správy a apokalyptické predpovede znižujú našu schopnosť realisticky posudzovať budúci vývoj. Emócie tak začínajú prevažovať nad dôkazmi.

Ako zmierniť vplyv emócií na investovanie?

Neexistuje na to jednoduché ani dokonalé riešenie. Máme však k dispozícii postupy, ktoré môžu investorom výrazne pomôcť.

Jedným z nich je dôkladná príprava. Hoci si len ťažko dokážeme realisticky predstaviť výrazný pokles trhu, môžeme sa naň vopred takticky pripraviť. Samotná informácia typu „môžete zažiť pokles o 40 %“ totiž nestačí. Také číslo nevystihuje, aké to v skutočnosti je – ani z emocionálneho, ani z kontextového hľadiska.

Medvede trhy obvykle prichádzajú spolu s negatívnymi správami, pesimistickými prognózami a často aj so spomalením ekonomiky. Investor by preto nemal byť pripravený iba na samotné čísla, ale aj na atmosféru, ktorá ich sprevádza.

Čo teda robiť počas samotného poklesu trhu?

• Obmedziť emocionálne podnety. Menej sledovať finančné správy a nekontrolovať portfólio príliš často.
• Vyhýbať sa impulzívnym rozhodnutiam. Rozhodnutia urobené pod vplyvom emócií bývajú tie najhoršie. Lepšie je na chvíľu ustúpiť, dopriať si čas a premýšľať s odstupom. Nie nadarmo sa hovorí: Ráno múdrejšie večera.

Všetky tieto kroky nie sú zázračným riešením. Emócie nemožno úplne eliminovať. Práve stres, úzkosť a strach nás však počas medvedieho trhu vedú k najhorším rozhodnutiam. Preto je dôležité si ich uvedomiť a vedome ich tlmiť.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 129. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.

Článok Panika a strach: Čo s nami robí pokles trhu? je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.

Aj keď sa môže zdať, že práve teraz zažívame ideálny čas na investovanie, tento pohľad ignoruje behaviorálnu stránku celého procesu.

Mnoho výhod a inovácií, ktoré majú dnešní investori k dispozícii, totiž prináša aj významné psychologické nástrahy, ktoré dokážu celý investičný proces veľmi rýchlo premeniť na nočnú moru.

Pozrime sa najskôr na oblasti, v ktorých sa investori nachádzajú v jasnej výhode:

• Náklady: Investovanie do jednoduchých fondov a stratégií zameraných na dlhodobé ciele je stále lacnejšie
• Kontrola: Vďaka technológiám môžeme svoje investície kedykoľvek meniť a spravovať. Už nie sme odsúdení na zotrvanie v nevhodných pozíciách ani na mohutné byrokratické prekážky
• Transparentnosť: Svoje portfólio môžeme sledovať online kedykoľvek a kdekoľvek
• Možnosť voľby: Prístup k celému spektru investičných stratégií je jednoduchý bez ohľadu na naše preferencie
• Informácie: K dispozícii máme dostatok kvalitných informácií, častokrát úplne zadarmo

Zatiaľ samé výhody!

Pokiaľ sa však na rovnaké kategórie pozrieme cez behaviorálnu optiku, obraz sa mierne zmení:

• Náklady: Nízke poplatky môžu lákať k častému obchodovaniu, ktorému by sme sa inak vyhli. Lacné alebo bezprovízne obchodovanie s akciami, menami či exotickými opciami však často končí stratami – nielen kvôli spreadom, ale predovšetkým kvôli psychologickým nástrahám. Štúdie jasne ukazujú, že väčšina bežných investorov v tomto súboji jednoznačne prehráva. Nízke náklady sa tak môžu zmeniť z výhody na nebezpečnú návnadu.

• Transparentnosť: Mať viac informácií je síce fajn, ale príliš časté sledovanie portfólia môže vyvolávať zbytočný strach z krátkodobých poklesov. Takéto dočasné prepady nás potom môžu tlačiť k nesprávnym rozhodnutiam, ktoré bránia dlhodobému rastu nášho kapitálu.

• Kontrola: Transparentnosť a kontrola idú ruka v ruke. Svoje investície môžeme nielen sledovať, ale aj aktívne spravovať. Neobmedzený prístup k nášmu portfóliu však oslabuje ochranu pred impulzívnymi rozhodnutiami. Často potom konáme podľa toho, čo nás síce upokojí v danom okamihu, ale z dlhodobého hľadiska nás to môže stať viac, než si myslíme.

• Možnosť voľby: Neobmedzené možnosti môžu byť paradoxne skôr prekliatím než požehnaním. Čím viac možností máme, tým viac sa môžeme „zaseknúť“ pri rozhodovaní, ktorá je tá správna.

• Informácie: Máme prístup k obrovskému množstvu informácií, ale zároveň sme zahltení dezinformáciami a šumom. Objem nepotrebných informácií prevyšuje rozumné rady. Pritom platí, že kvalitné investičné rady bývajú často nudné, zatiaľ čo tie nepotrebné dáta môžu znieť pútavo a lákavo.

Kto je na tom teda lepšie?

Investor, ktorý pasívne drží priemerný, mierne nákladnejší globálny fond na svojom dôchodkovom účte, ktorý ale nechá pokojne rásť – alebo aktívny investor, ktorý svoje dôchodkové portfólio neustále sleduje a každý týždeň s ním obchoduje?

Aj keď ideálny scenár nie je ani jeden, prvý investor pravdepodobne dosiahne lepšie výsledky nakoľko jeho nevedomosť ho chráni pred psychologickými prekážkami, ktoré často vedú k zbytočným stratám.

Je totiž naivné podceňovať skutočné dôsledky nesprávneho investičného správania. Žijeme v bezprecedentnej dobe s obrovskými príležitosťami robiť jednoduché a rozumné rozhodnutia, ktoré podporia cestu k našim dlhodobým investičným cieľom. Ignorovanie psychologických prekážok, ktoré táto doba priniesla, však môže tieto výhody premeniť na pascu – a z najlepšieho času urobiť ten najhorší.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 128. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

 Prehľad mojich najčítanejších blogov za rok 2025 nájdeš tu.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.

Článok Byť investorom nikdy nebolo jednoduchšie (ani ťažšie) ako dnes je zobrazený ako prvý na Boris Jankovský.