Informácie o udalostiach, ktoré sa stali nedávno, si totiž dokážeme vybaviť oveľa jednoduchšie než udalosti spred niekoľkých rokov. A keďže finančné médiá prirodzene venujú najväčšiu pozornosť tomu, čo sa deje práve teraz, aktuálne udalosti sa do našej pozornosti dostávajú ešte výraznejšie.

Výsledkom je, že máme aktuálne udalosti neustále pred očami a pri investičných rozhodnutiach im často pripisujeme neúmerne veľkú váhu.

Ako sa tomu vyhnúť?

1. Vždy sa pozeraj na dlhodobú históriu trhov

Keď premýšľaš o výkonnosti jednotlivých tried aktív, snaž sa pozerať na čo najdlhšie obdobie.

Takýto pohľad ti totiž možno ukáže, že to, čo sa dnes javí ako výnimka, môže byť z historického pohľadu úplne bežné.

Podobne je to napríklad aj pri valuáciách. Robert Shiller, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, dlhodobo zverejňuje údaje o valuáciách amerických akcií siahajúce až do roku 1871. Tomu hovorím „bigger picture“.

Čím dlhšiu históriu sleduješ, tým menšiu váhu má to, čo sa stalo iba nedávno.

2. Nezabúdaj, že trhové trendy sú cyklické

Dlhodobá história nám zároveň pripomína ďalšiu dôležitú vec: finančné trhy fungujú v cykloch.

Americké akcie napríklad počas väčšiny posledných 20 rokov výrazne prekonávali medzinárodné akcie. Ak by sme sa však pozreli na obdobie rokov 2002 až 2007, obraz bol opačný – medzinárodné akcie dominovali globálnym trhom.

Podobne rastové akcie výrazne dominovali počas väčšiny obdobia od roku 2008 do roku 2025. Naopak, hodnotové akcie dosahovali lepšie výsledky v období rokov 2001 až 2008 a po dlhšej odmlke prebrali vedenie aj v tomto roku.

Ide o prirodzený dôsledok cyklickosti trhov.

To, čo fungovalo v posledných rokoch, nemusí fungovať aj v tých nasledujúcich.

Problém je, že nikto presne nevie, kedy sa daný trend otočí.

3. Výkonnosť vnímaj v kontexte ekonomického režimu

Finančné trhy fungujú odlišne v rôznych ekonomických režimoch.

V období 2009 – 2021 držala americká centrálna banka úrokové sadzby na veľmi nízkych úrovniach a opakovane pristupovala ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu.

Pre ekonomiku to znamenalo viac ako dekádu ultra lacných peňazí.

Dlhopisy tak mohli veľmi dobre fungovať ako nástroj na diverzifikáciu akciového portfólia.

V roku 2022 však prišla vysoká inflácia a existujúci režim sa dramaticky zmenil. Úrokové sadzby prudko vzrástli a podmienky, na ktoré sme si počas predchádzajúcej dekády zvykli, zrazu prestali platiť.

Pri hodnotení toho, čo na trhoch funguje, preto nestačí pozerať iba na minulé výnosy. Dôležité je tiež pochopiť prostredie, v ktorom tieto výnosy vznikli.

4. Zamýšľaj sa vždy aj nad opačným scenárom

Ak sa na určitom trhovom názore zhoduje takmer každý, je veľmi pravdepodobné, že tento názor je už do veľkej miery započítaný v cenách aktív.

Z toho vyplývajú dva možné scenáre.

• Ak sa konsenzus ukáže ako správny – priestor na ďalší nadpriemerný výnos je malý.
• Ak sa konsenzus ukáže ako nesprávny, ceny môžu prudko korigovať smerom nadol.

Pri sledovaní predpovedí investičných analytikov je preto užitočné byť mierne skeptický a pýtať sa, čo by mohlo spôsobiť, že sa ich scenár nenaplní.

5. Nastav autopilota

Azda najúčinnejším spôsobom, ako obmedziť vplyv recency bias, je znížiť počet rozhodnutí, ktoré musíš robiť pod vplyvom aktuálneho diania na trhoch.

V praxi to znamená nastaviť si dlhodobú strategickú alokáciu aktív a následne sa jej automaticky držať.

• Nastav si trvalý príkaz a investuj pravidelne po každej výplate. Vďaka tomu si vytvoríš konzistentný návyk, ktorý neprerušíš kvôli krátkodobým pohybom na trhu. Peniaze sa ti automaticky zainvestujú každý mesiac.
• Ďalším užitočným nástrojom je vlastný investičný plán. Ten by mal obsahovať jasne definovanú alokáciu tvojich aktív, pravidlá jej správy, ako aj podmienky rebalansovania.

Takýto plán pre teba vytvára určité „mantinely“ – teda pravidlá, ktoré ti pomôžu zotrvať pri pôvodnej stratégii aj vtedy, keď na teba médiá vytvárajú tlak, aby si niečo zmenil.

Ak svoj investičný plán ešte nemáš, možno je práve teraz ten správny čas si ho vytvoriť.

Záver

Recency bias patrí medzi najnebezpečnejšie psychologické skreslenia, ktorým dlhodobí investori čelia.

Ak totiž aktuálnym udalostiam pripisuješ príliš veľkú váhu, ľahko uveríš tomu, že všetky dnešné novinky budú dlhodobo ovplyvňovať trh aj v budúcnosti. A to ťa môže viesť k zbytočnému presúvaniu svojho kapitálu.

Paradoxne tak budeš robiť presný opak toho, čo by si ako dlhodobý investor mal.

Najlepšou obranou preto nie je snaha predpovedať, čo sa stane zajtra.

Je ňou schopnosť pozerať sa na trhy v dlhodobom kontexte, uvedomovať si ich cyklickosť, rozumieť rôznym ekonomickým prostrediam a mať vopred nastavené pravidlá, ktoré ťa ako investora ochránia pred impulzívnymi rozhodnutiami.

Pretože to, čo platí na trhu dnes, nemusí platiť aj zajtra.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 164. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Rovnaký princíp pritom platí aj v investovaní.

Investori si často myslia, že ich hlavným cieľom je maximalizovať výnos. V skutočnosti však musí byť ešte pred výnosom splnená jedna dôležitejšia podmienka: Na prvom mieste je potrebné prežiť.

Ak totiž utrpíme stratu, z ktorej sa nedokážeme zotaviť, žiadny budúci výnos nám už nepomôže.

Preto je schopnosť zostať v hre neoddeliteľnou súčasťou dlhodobého investičného úspechu.

Keď nevedome hráme all-in

Najviditeľnejšie katastrofické straty často vznikajú v dôsledku príliš veľkej koncentrácie – stávky na jednu akciu, sektor, krajinu alebo aktuálny investičný trend.

Mnohokrát si totiž ani neuvedomujeme, nakoľko je naše portfólio koncentrované.

Lebo fakt, že naše portfólio vyzerá diverzifikovane – teda obsahuje množstvo akcií, fondov alebo iných tried aktív – ešte automaticky neznamená, že je skutočne diverzifikované.

Jednotlivé pozície totiž môžu byť vystavené rovnakým faktorom, pohybovať sa podobným smerom alebo byť naviazané na rovnaký ekonomický príbeh.

Diverzifikácia preto nie je iba o počte pozícií. Je predovšetkým o tom, či naše portfólio dokáže prežiť aj scenár, ktorý sme vôbec nečakali.

Táto stratégia však má aj jeden zaujímavý psychologický dôsledok.

Keď diverzifikujeme správne, vždy sa spätne pozeráme na časť portfólia s FOMO efektom – na tú pozíciu, ktorá vystrelila raketovo nahor

– „Prečo sme do toho nenaliali viac?“ je typická reakcia investora, ktorý sa pozerá iba na výsledok a zabúda na ďalšiu častú chybu, ktorú pri investovaní robíme.

Knihy o úspechu píšu len tí, ktorým to vyšlo

Survivorship bias, teda skreslenie spôsobené tým, že sa pozeráme iba na tých, ktorí prežili, patrí (nielen) v investičnom svete medzi najznámejšie behaviorálne skreslenia. Napriek tomu nám samotné vedomie o jeho existencii príliš nepomáha.

Rizikové a krehké investičné stratégie – či už ide o príliš komplexné, napákované alebo extrémne koncentrované pozície – sú pravidelne ospevované, keď prinášajú mimoriadne výsledky.

Oveľa menej sa však už hovorí o stovkách podobných stratégií, ktoré podstupovali podobné riziko, no jednoducho vybuchli.

Vidíme len víťazov. Nevidíme všetkých tých, ktorí podstúpili rovnaké riziko, no do cieľa sa nedostali.

Máme prirodzenú tendenciu pripisovať svoje výsledky schopnostiam, znalostiam a správnym rozhodnutiam. Oveľa ťažšie si ale pripúšťame, že pri vysokom riziku mohla významnú časť výsledku ovplyvniť aj priazeň osudu.

Pričom platí, že čím koncentrovanejšia je naša stratégia, tým väčšiu úlohu môže náhoda zohrať.

Ako investori si preto musíme uvedomiť aj to, aký obrovský kus šťastia sme mali.

Najhorší moment na zmenu

Ďalším problémom prežitia sú nesprávne rozhodnutia urobené v nesprávnom čase.

Napríklad predaj investície po miernom poklese alebo po dlhom období slabšej výkonnosti.

Nezáleží na tom, či sa dané aktívum neskôr zotaví. Ak sme ho predali a tým svoju stratu definitívne zrealizovali, jeho následné zotavenie nám už nepomôže.

Keď stratégia dlhší čas zaostáva za našimi očakávaniami, máme silnú potrebu niečo zmeniť. Presunúť peniaze tam, kde sa momentálne darí. A čím dlhšie slabšia výkonnosť trvá, tým je toto pokušenie silnejšie.

Emócie narastajú.

Schopnosť takéto obdobie zvládnuť je preto pre náš konečný výsledok oveľa dôležitejšia než robiť neustále zmeny.

V období slabých výnosov preceňujeme svoju schopnosť robiť správne rozhodnutia. Zároveň však platí, že každá investícia si skôr či neskôr prejde obdobím sklamania.

Ako sa teda zachrániť?

Na to, aby sme sa mohli stať dlhodobými investormi, musíme najprv prežiť všetky krátkodobé úseky.

Inak povedané, každý long-term je na konci dňa len množstvo short-terms za sebou.

Preto by všetci investori mali premýšľať o prežití minimálne rovnako intenzívne ako o výnose.

Najlepší investor totiž nie je ten, ktorý dosiahne najvyšší výnos. Je ním ten, kto dokáže zostať v hre dostatočne dlho na to, aby sa výnos vôbec stihol prejaviť.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 163. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Vznikol z toho dosť podrobný článok, ktorý nájdeš tu: Chcete aby vaše dieťa chodilo na Harvard? Ak pomôže čo i len jednému rodičovi lepšie sa pripraviť na financovanie kvalitného vzdelania svojho dieťaťa, môj cieľ bol splnený.

Nižšie pripájam aj jeho odokmnutú verziu v PDF

Možno ťa zaujme aj môj rozhovor pre Start it Up, v ktorom som hovoril o najčastejších chybách investorov v tomto roku, riziku „all-in“ prístupe a o tom, prečo je pri investovaní často omnoho dôležitejšie vedieť, čomu sa vyhnúť, než hľadať ďalšiu víťaznú investíciu.

A ešte jedna posledná novinka.

Spúšťam Jankovsky Capital Markets – nezávislý investičný research a strategické poradenstvo pre profesionálnych investorov a investičné spoločnosti.

JCM vzniká z jednoduchej myšlienky: profesionálne investičné tímy dnes nepotrebujú ďalší všeobecný komentár k trhom. Potrebujú:

• kvalitný research na mieru
• jasný investičný pohľad na aktuálne dianie na trhu
• a schopnosť komunikovať komplexné investičné témy zrozumiteľným spôsobom – či už interne, alebo smerom ku klientom a investorom.

Nejde teda o klasický consulting. Ide o praktickú hands-on expertízu.

A keďže si táto služba pýtala nový domov, dávam do pozornosti aj jej nový web:  www.jcm.markets

 Lebo trhy budú vždy plné informácií. Otázkou je, ktoré z nich skutočne stoja za pozornosť.

JCM je teda ďalší logický krok na mojej ceste.

Ak v ňom vidíš pridanú hodnotu pre seba alebo svoj tím, napíš mi.

Ak nie, nič sa nedeje.

Tento newsletter naďalej zostáva presne tým, čím bol doteraz – miestom, kde sa snažím zrozumiteľne vysvetľovať dôležité investičné princípy s cieľom pomôcť ti investovať efektívnejšie a rozumnejšie 

Teším sa, že si na tejto ceste spolu so mnou.

Boris

FINANCIE KONZERVATÍVNE

Čo však ak tie najdôležitejšie vznikli pred stovkami alebo dokonca tisíckami rokov?

1. Peniaze

Pred vznikom peňazí fungoval obchod predovšetkým na princípe výmeny tovaru za tovar. Chcem obilie a ty máš ovce. Ak však obilie nepotrebuješ, máme problém.

A peniaze tento problém vyriešili.

Vznikol univerzálny prostriedok smeny. Nemusíme nájsť človeka, ktorý chce presne to, čo ponúkame. Stačí, že akceptuje peniaze, za ktoré si následne môže kúpiť niečo iné.

Peniaze preto nie sú iba prostriedkom platby. Sú spoločným jazykom, ktorý umožňuje fungovanie celej modernej ekonomiky. Bez nich by dnešný globálny obchod prakticky neexistoval.

2. Fiat peniaze

Ďalším veľkým krokom bolo postupné oddelenie hodnoty peňazí od samotnej komodity. Zlatá alebo strieborná minca mala určitú vlastnú hodnotu. Moderné fiat peniaze ju však nemajú.

Ich hodnota stojí predovšetkým na dôvere, že ich budú ostatní ľudia akceptovať. A práve to je na fiat peniazoch zaujímavé.

V určitom zmysle ide o spoločnú dohodu. Papier, ktorý držíme v ruke, nemá sám o sebe takmer žiadnu hodnotu. Hodnotu získava preto, že veríme, že zaň dostaneme tovar alebo služby.

Podobný princíp dnes platí aj pri platbách kartou alebo pri niektorých digitálnych formách peňazí.

3. Úročené pôžičky

Ďalšou zásadnou inováciou je možnosť požičať si peniaze za úrok. Na prvý pohľad jednoduchý koncept.

V skutočnosti však umožnil niečo mimoriadne dôležité – presunúť kapitál od ľudí, ktorí ho momentálne nevedia alebo nechcú využívať, k ľuďom, ktorí ho dokážu produktívne použiť.

Podnikateľ tak nemusí najprv niekoľko rokov šetriť na celý nový podnik. Môže si kapitál požičať a začať podnikať omnoho skôr.

A investor za poskytnutie kapitálu získava úrok. Obe strany tak môžu profitovať.

Úver preto nie je iba spôsob, ako sa zadlžiť. Ide o mechanizmus, ktorý umožňuje presúvať kapitál tam, kde môže vytvoriť novú ekonomickú hodnotu.

Samozrejme, prináša aj riziko. A práve tu prichádza ďalšia veľká inovácia.

4. Zdieľanie rizika

Predstavme si tisíc domov.

Ak jeden z nich zhorí, majiteľ môže prísť prakticky o celý svoj majetok. Ak však tisíc ľudí spojí svoje riziko prostredníctvom poistenia, strata jedného človeka sa rozdelí medzi všetkých ostatných.

A namiesto katastrofálnej straty pre jedného človeka vznikne malý náklad pre celú skupinu.

Rovnaký princíp pritom nájdeme aj pri investovaní.

Podielový alebo ETF fond umožňuje investorovi vlastniť desiatky, stovky alebo tisíce rôznych cenných papierov. Ak jedna spoločnosť skrachuje, neznamená to automaticky katastrofu pre celé portfólio.

Zdieľanie rizika je preto jedným zo základných pilierov moderného finančného systému.

Poisťovne, investičné fondy, dôchodkové systémy či sekuritizované úvery – všetky do určitej miery využívajú rovnakú myšlienku.

Diverzifikácia jednoducho funguje preto, že nemusíme niesť celé riziko sami.

5. Právnická osoba

Ak firma skrachuje, jej vlastníci vo všeobecnosti neručia za záväzky spoločnosti celým svojím osobným majetkom.

Takéto obmedzené ručenie výrazne zmenilo ochotu ľudí investovať kapitál do podnikania.

Investor vďaka tomu na jednej strane vie, že môže prísť o peniaze, ktoré do firmy vložil. Nemusí však automaticky riskovať celý svoj osobný majetok.

Čo z toho vyplýva?

Pri pohľade na finančný svet máme tendenciu vnímať inovácie predovšetkým ako nové produkty.

ETF. Kryptomeny. AI. Nové typy derivátov. Algoritmické obchodovanie, atď.

Najväčšie finančné inovácie však často vyzerajú oveľa jednoduchšie.

• Peniaze nám umožnili obchodovať oveľa efektívnejšie.
• Úvery zase rýchlejšie presúvať kapitál.
• Poistenie a diverzifikácia zdieľať riziko.

A práve tieto jednoduché vynálezy vytvorili základy nášho dnešného moderného finančného systému.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 162. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

V oboch prípadoch totiž kupujeme aktívum s očakávaním, že jeho hodnota v budúcnosti vzrastie. Rozdiel je však v tom, na čom je toto očakávanie postavené.

Pri investovaní sa opierame o ekonomickú realitu – napríklad o rast ziskov, cash flow alebo produktivitu firiem. Pri špekulácii často stavíme na to, že niekto iný bude ochotný zaplatiť ešte vyššiu cenu (tzv. teória väčšieho blázna).

Kde je hranica?

Nižšie nájdeš 5 signálov, ktoré môžu naznačovať, že tvoja investícia je skôr špekuláciou.

1. Investícia za sebou nemá históriu ťažších časov

Nové investičné produkty majú jednu veľkú výhodu: Ešte nestihli sklamať.

Ak sa nový fond, stratégia alebo iné aktívum krátko po svojom vzniku dostane do výrazného plusu, investor môže ľahko nadobudnúť pocit, že objavil niečo výnimočné.

Problém je, že nevieme, ako sa bude investícia správať v nepriaznivom prostredí.

Nová stratégia možno funguje výborne počas rastúceho trhu. Čo sa však stane pri vysokej inflácii, recesii alebo prudkom raste úrokových sadzieb?

Práve vtedy sa často ukážu jej slabiny.

Krátka história výkonnosti preto nie je dôkazom kvalitnej investičnej stratégie.

Naopak. Čím kratšia je história, tým viac priestoru zostáva na to, aby sme si úspech vysvetľovali schopnosťou manažéra alebo „novo objaveným investičným prístupom“, hoci môže ísť jednoducho iba o aktuálne priaznivé podmienky na trhu.

2. Investícia negeneruje žiadny cash flow

Ďalším varovným signálom je aktívum, ktoré samo o sebe nevytvára žiadny príjem.

Pri akcii môžeme očakávať rast ziskov. Pri dlhopise dostávame úrok. Pri nehnuteľnosti môže investícia generovať nájom.

Existujú však aktíva, pri ktorých je jediným spôsobom výnosu ich neskorší predaj za vyššiu cenu.

To ešte automaticky neznamená, že ide o zlú investíciu. Aj firmy, ktoré dnes nevytvárajú zisk, môžu byť v budúcnosti mimoriadne úspešné.

Ak však kupujeme aktívum iba preto, že veríme, že ho neskôr predáme drahšie, mali by sme si uvedomiť, že sa dostávame nebezpečne blízko k špekulácii.

3. Nikto poriadne nevie vysvetliť, ako funguje

„Je to príliš komplexné na to, aby si tomu rozumel.“

Ak túto vetu počuješ pri vysvetľovaní investície, mal by si zbystriť pozornosť.

Niektoré investičné stratégie sú prirodzene komplikované. Komplexita však sama osebe nie je dôkazom kvality.

Ak ti niekto nedokáže jednoducho vysvetliť, ako bude investícia tvoriť výnos, je namieste otázka, či tomu rozumie samotný investor – alebo dokonca samotný manažér danej stratégie.

História finančných trhov pritom ponúka viacero príkladov, keď veľmi sofistikované stratégie skončili katastrofou.

Jedným z najznámejších bol hedge fond Long-Term Capital Management – obrovská to hviezda Wall Street riadená laureátmi Nobelových cien, ktorá však vyhorela ako fakľa

Ako investor musíš rozumieť základnému mechanizmu, ktorý vytvára tvoj výnos.

4. „Tentoraz je to iné“

Toto je jeden z najnebezpečnejších argumentov na finančných trhoch.

„Tentoraz je to iné.“

Samozrejme, že každé obdobie má svoje špecifiká. Technológie sa menia, ekonomika sa vyvíja a finančné trhy vyzerajú dnes inak ako pred 50 rokmi. To však neznamená, že základné investičné princípy už prestali platiť.

Investori napríklad často po niekoľkých rokoch silného rastu začnú veriť tomu, že vysoké výnosy sú nový štandard. A naopak, po dlhom období nízkej inflácie zase môžu nadobudnúť pocit, že vysoká inflácia sa už nikdy nezopakuje.

A potom príde zmena.

História nepredpovedá budúcnosť. Môže nám však ukázať, čo všetko sa už v minulosti stalo – a čo by sme preto nemali automaticky považovať za nemožné.

5. Investícia je prezentovaná ako exkluzívna príležitosť

„Len pre vybraných investorov.“

„Príležitosť investovať po boku najlepších.“

„Exkluzívny klub, do ktorého sa treba dostať.“

Takéto marketingové vyjadrenia znejú lákavo. Nikto sa predsa nechce cítiť „neexkluzívne“ alebo prísť o „obrovskú príležitosť“.

Exkluzivita však sama o sebe nevytvára výnos.

Ak je hlavnou prednosťou investície to, že sa k nej dostane iba úzka skupina ľudí, namiesto toho, aby bolo jasné, prečo má vytvárať výnos, ide o ďalší varovný signál.

Investičný produkt by mal byť atraktívny predovšetkým svojou ekonomikou, nie marketingom okolo neho.

Ani jeden z týchto piatich signálov automaticky neznamená, že konkrétna investícia musí skončiť stratou.

Aj veľmi špekulatívne aktíva môžu priniesť mimoriadne výnosy. Rozdiel je však v tom, čo vlastne robíme.

Ak kupujeme aktívum, pretože veríme v rast jeho ekonomickej hodnoty, hovoríme o investovaní.

Ak ho kupujeme najmä preto, že očakávame, že ho niekto iný neskôr kúpi ešte drahšie, dostávame sa bližšie k špekulácii.

A na špekulácii nemusí byť nevyhnutne nič zlé. Dôležité je vedieť, že špekulujeme.

Problém nastáva vtedy, keď si špekuláciu pomýlime s investíciou a následne od nej očakávame rovnakú mieru rizika a dlhodobého výnosu.

Pre dlhodobého investora znie preto najdôležitejšia otázka nasledovne: „Odkiaľ má pochádzať môj výnos?“

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 161. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Svetové burzy sa pohybujú blízko historických maxím. Naratív AI každý kvartál prekonáva očakávania. A financovanie ďalšieho rastu naberá biliónové rozmery.

Ako teda zistiť, či nás skutočne čaká prepad trhu takmer o tretinu?

Pozrime sa na niekoľko rôznych spôsobov, ako si túto otázku zodpovedať.

Prognózy známych investorov 

Niektoré známe mená už dlhšie varujú pred veľkým výfukom. Medzi najvýraznejších skeptikov patria napríklad aj taký Nassim Taleb, Michael Burry či Ray Dalio.

Ich názory určite stojí za to sledovať. Problém však je, že zozbierať varovania známych investorov a na ich základe odhadnúť pravdepodobnosť konkrétnej udalosti nie je práve najspoľahlivejšia metóda.

Aj veľmi skúsený investor totiž môže mať pravdu v tom, že trh je drahý, no zároveň prestreliť presný čas, kedy nastane obrat. Taký Ray Dalio svojimi varovaniami pred veľkým poklesom triafa vedľa už viac ako desať rokov.

Predikčné trhy 

Ďalšou možnosťou sú predikčné trhy.

Polymarket v súčasnosti ponúka kontrakt na otázku, či Spojené štáty do konca roka 2026 vstúpia do recesie. Trh tejto udalosti momentálne prisudzuje približne 9% pravdepodobnosť a celkový objem obchodov dosiahol približne 1,7 milióna dolárov.

To je výrazne menej než 36%, ktoré ukazoval v minulosti.

Ani tento údaj však nie je priamou odpoveďou na našu otázku. Recesia a veľký prepad akciového trhu totiž nie je to isté. Akcie môžu výrazne klesnúť aj bez recesie a naopak, recesia nemusí automaticky znamenať 30% prepad trhu.

Predpovede umelej inteligencie 

Ďalšou možnosťou je opýtať sa veľkých jazykových modelov.

Ich odhady pravdepodobnosti boli nasledovné: ChatGPT 10%, Claude 6% a Perplexity 7%.

Tieto čísla však taktiež nemožno považovať za stabilný trhový indikátor. Odpoveď modelu totiž závisí od zadania, použitej metodiky aj dát, ktoré má model k dispozícii.

AI preto môže byť užitočným nástrojom na analýzu, nie však spoľahlivým zdrojom presnej pravdepodobnosti budúcich scenárov.

Čo nám hovorí história?

Dlhodobé údaje o americkom akciovom trhu od roku 1928 ukazujú, že skutočne extrémne záporné ročné výnosy boli veľmi zriedkavé. Medzi najhoršie roky patria napríklad rok 1931 s poklesom o 43,8%, rok 1937 s poklesom o 35,3% a rok 2008 s poklesom o približne 38,5%.

To však neznamená, že pokles o 30% počas roka je rovnako vzácny.

Trh totiž môže počas roka klesnúť o 30% a následne značnú časť tejto straty dobehnúť. Je teda dôležité rozlišovať medzi:

• maximálnym poklesom počas roka
• výnosom od začiatku do konca roka

A práve preto je zaujímavé pozrieť sa na to, čo dnes na pravdeposobnosť 30% poklesu hovoria ceny opcií.

Opčný trh má jednu veľkú výhodu: nejde iba o dohady. Za cenami opcií stoja reálne peniaze investorov.

Ceny opcií zároveň obsahujú informáciu o tom, akú volatilitu trh očakáva. Ak teda chceme odhadnúť pravdepodobnosť, či S&P 500 bude takto o rok o 30% nižšie, môžeme postupovať v nasledovných troch krokoch.

1. Pozrieme sa na cenu 30% OTM put opcie

• S&P 500 uzavrel v piatok 28. augusta 2026 na úrovni 7 711 bodov.
• 30% pod touto úrovňou je teda hodnota 5 398 bodov.
• Najbližší vhodný strike price je v tomto prípade teda úroveň 5 400 bodov.

Pre približne ročný horizont môžeme použiť opciu s expiráciou 20. augusta 2027. Put opcia so strike price 5 400 sa podľa dostupných údajov obchodovala okolo 69 bodov.

Zároveň potrebujeme ATM put opciu. Pri strike price 7 700 – teda veľmi blízko aktuálnej úrovne indexu, bola cena približne 396 bodov.

2. Z cien opcií následne vypočítame implikovanú volatilitu

Z uvedených cien pri použití Black-Scholesovho modelu vychádza:

• 5 400 put: implikovaná volatilita ≈ 28,5%
• 7 700 put: implikovaná volatilita ≈ 17,2%

Priemer týchto dvoch hodnôt je potom na úrovni: 22,9%.

Trh teda neočakáva, že akcie budú počas nasledujúceho roka úplne pokojné. Zároveň však ani nepočíta s extrémnou volatilitou.

3. Očakávaný výnos

Ďalším vstupom je očakávaný výnos akciového trhu.

Aktuálne sú valuácie amerických akcií veľmi vysoké. Shillerovo CAPE sa v júli 2026 dostalo približne na 40, teda na úrovne, ktoré sme naposledy videli počas technologickej bubliny.

Na druhej strane, očakávania rastu ziskov zostávajú silné.

Goldman Sachs napríklad pre rok 2027 očakáva pri S&P 500 zisk na akciu vo výške 385 USD – čo predstavuje medziročný rast približne 13%.

Pre náš jednoduchý model ale použijeme štandardný cenový výnos 7% počas nasledujúcich 12 mesiacov.

A teraz spojíme všetky tieto údaje dohromady:

• aktuálnu úroveň S&P 500: 7 711
• investičný horizont: takmer 12 mesiacov
• očakávaný cenový výnos: 7%
• priemernú implikovanú volatilitu: 22,9%
• hranicu veľkého prepadu: -30%

Vložením týchto údajov do jednoduchého modelu nám vyjde pravdepodobnosť približne 4% – že S&P 500 bude takto o rok aspoň o 30% nižšie než dnes.

To je síce významné riziko, no zároveň podstatne menšie, než by mohli naznačovať mnohé titulky o blížiacom sa „krachu“.

Čo si z toho môže investor odniesť?

Najdôležitejšie nie je samotné číslo 4%. Tento model nám totiž nepovie, či trh klesne zajtra, o šesť mesiacov alebo o tri roky.

Pointou je, že veľký pokles je prirodzenou súčasťou investovania – nie dôkazom, že investičná stratégia zlyhala.

Investor teda nemusí vedieť, kedy presne príde ďalší prepad. Mal by však vedieť, čo urobí, keď sa tak stane.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 160. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Veľkosť majetku aj vek investora nám môžu veľa napovedať. Ani jeden z týchto údajov však sám o sebe neodpovedá na najdôležitejšiu otázku: Bude majetok dostatočný na financovanie toho, čo od neho v budúcnosti očakávame?

Vek investora tradične zohráva pri nastavovaní investičného portfólia významnú úlohu. Logika je pomerne jednoduchá: Čím bližšie je človek k dôchodku a čím dlhšie na ňom je, tým menej času má na zotavenie z prípadných strát. Príjem zo zamestnania zvyčajne postupne zmizne a pravidelné výbery z portfólia zároveň zvyšujú význam každého zlého investičného roka.

Aj preto tradičné investičné stratégie s pribúdajúcim vekom znižujú podiel akcií.

Problém však nastáva vtedy, keď sa z veku investora stane hlavné pravidlo, podľa ktorého sa riadi celé portfólio.

Základom je poznať svoje budúce výdavky

Oveľa užitočnejší prístup porovnáva súčasnú hodnotu zdrojov určených na dôchodok s hodnotou budúcich finančných potrieb.

Na jednej strane máme všetky zdroje, ktoré môžu dôchodok financovať. Patria sem investičné účty, štátny dôchodok, individuálne dôchodkové sporenia, nehnuteľnosti a ďalší majetok, ktorý môže byť v budúcnosti využitý ako kapitál.

Na druhej strane stoja budúce výdavky a ďalšie finančné ciele

Môže ísť o bežnú spotrebu na dôchodku, väčšie jednorazové výdavky, rezervu na nečakané udalosti alebo napríklad majetok, ktorý chceme raz odovzdať svojim deťom.

Keďže tieto príjmy a výdavky nastanú v rôznych momentoch budúcnosti, pri správnom výpočte ich potrebujeme prepočítať na dnešnú hodnotu. Vďaka tomu môžeme porovnať napríklad dôchodok, ktorý budeme dostávať o 20 rokov, s výdavkami, ktoré budeme o 20 rokov mať – a to v dnešných eurách.

Takýto výpočet samozrejme závisí od predpokladov, najmä od použitej diskontnej sadzby, inflácie, očakávaných výdavkov či budúcich príjmov. Preto nejde o garanciu, že dôchodkový plán nikdy nezlyhá. Ide skôr o nástroj, ktorý nám pomáha lepšie posúdiť, akú veľkú finančnú rezervu máme a aké riziko si môžeme dovoliť.

A práve tu začína byť samotný vek nedostatočným merítkom.

Rovnaký vek a portfólio môže znamenať odlišné riziká

Predstavme si dvoch 70-ročných investorov.

• Prvý má investovaný kapitál vo výške 1 milión eur, k tomu poberá vysoký štátny dôchodok a jeho životné náklady sú relatívne nízke.
• Druhý má tiež investičné portfólio vo výške 1 milión eur. Má však priznaný minimálny štátny dôchodok, jeho výdavky sú podstatne vyššie a financovanie jeho spotreby je výrazne závislejšie od pravidelných výberov z jeho investičného portfólia.

Ak sa pozrieme iba na vek a veľkosť portfólia, títo dvaja ľudia vyzerajú takmer rovnako.

Lenže z pohľadu investičného rizika sú v úplne inej situácii.

Keď do výpočtu zahrnieme budúce príjmy a výdavky, rozdiel sa okamžite ukáže.

Viac majetku môže znamenať väčší priestor na riziko

Ak má investor výrazne viac zdrojov, než potrebuje na financovanie svojich budúcich cieľov, jeho finančný plán má väčšiu rezervu.

Takýto človek má preto väčšiu schopnosť znášať investičné riziko.

Zaujímavé však je, že zároveň môže mať menšiu potrebu toto riziko podstupovať.

Ak má totiž na dôchodok dostatok peňazí aj bez vysokých výnosov, nemusí sa naháňať za každým percentom výnosu navyše. Portfólio si môže dovoliť väčšiu volatilitu, pretože prípadná strata neohrozí splnenie jeho základných finančných cieľov.

Stále záleží na jeho tolerancii voči riziku. Ak niekomu výrazné poklesy na burze spôsobujú stres, nemusí podstupovať vyššie riziko len preto, že si ho z pohľadu svojho majetku môže dovoliť.

Vek má svoje miesto. Nemal by však riadiť celé portfólio

Vek v nastavení investičného portfólia samozrejme stále zohráva dôležitú úlohu.

Ovplyvňuje očakávanú dĺžku života, počet rokov, počas ktorých bude človek z portfólia vyberať peniaze, zdravotné riziká aj horizont, ktorý má investor na zotavenie po prípadnom finančnom neúspechu.

Samotný vek však na určenie správneho portfólia nestačí. Potrebujeme vždy poznať aj to, akú veľkú finančnú rezervu investor má medzi svojím majetkom a budúcimi cieľmi.

Investor s výrazným prebytkom majetku má väčšiu schopnosť absorbovať straty, hoci nemusí mať potrebu podstupovať vyššie riziko.

Naopak, investor, ktorého majetok presne pokrýva jeho budúce potreby, má oveľa menší priestor na chybu.

Nemôžeme teda jednoducho povedať, že 70-ročný človek má mať napríklad 30 % akcií a 70 % dlhopisov.

Vek investora preto nie je rozhodujúci investičný parameter

Dvaja 70-roční ľudia môžu mať úplne odlišné portfóliá – a obe môžu byť správne.

Ich majetok, budúce príjmy, výdavky a finančné ciele nám ale hovoria oveľa viac ako rok ich narodenia.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 159. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Po prudkom prepade cien akcií a dlhopisov v roku 2022 sa globálne finančné aktíva nielen zotavili, ale v mnohých prípadoch pokračovali v raste tempom, ktoré patrí medzi najrýchlejšie v modernej histórii.

A nejde len o akcie. Goldman Sachs upozorňuje, že americké portfólio 60/40, teda 60% akcií a 40% štátnych dlhopisov, dosiahlo za posledné desaťročie reálny výnos približne 8% ročne. To je takmer dvojnásobok jeho dlhodobého priemeru. Podobne silné obdobia sa v histórii objavili len počas „zlatých“ 20., 50. a 90. rokov.

Za rastom je viac než len AI

Súčasné výsledky nie sú náhodné. Po globálnej finančnej kríze vstúpili trhy do obdobia nízkej inflácie, rastúcej produktivity a veľmi priaznivých podmienok pre rizikové aktíva. Po pandémii sa k tomu pridala technologická revolúcia a masívne investície do umelej inteligencie.

Výsledkom je mimoriadne vysoká riziková prémia.

Rozdiel vo výkonnosti amerických akcií a amerických dlhopisov bol za posledné desaťročie takmer trojnásobný oproti dlhodobému priemeru.

Mimoriadne výnosy však samy osebe nemusia byť dôvodom na paniku. Môžu byť výsledkom rastu produktivity a firemných ziskov, čo do určitej miery platí aj pre súčasný príbeh umelej inteligencie. Problém nastáva vtedy, keď investor začne predpokladať, že posledných niekoľko rokov predstavuje nový normál.

Goldman Sachs zároveň upozorňuje na rastúcu koncentráciu trhu a vyšší podiel technologického sektora. A práve tu sa dostávame k ďalšiemu potenciálnemu problému – dlhopisy už nemusia byť takým spoľahlivým ochranným vankúšom v čase, keď sa akciám nedarí.

Inflačný šok po pandémii totiž priniesol výrazný obrat. Ceny akcií aj dlhopisov v roku 2022 klesali súčasne, čím sa narušil tradičný predpoklad fungovania portfólia 60/40.

Korelácia medzi akciami a dlhopismi sa odvtedy čiastočne normalizovala, stále však nie je rovnaká ako pred pandémiou. BlackRock preto varuje, že americké štátne dlhopisy zostávajú menej spoľahlivým nástrojom diverzifikácie než v období nízkej a stabilnej inflácie

To však neznamená, že dlhopisy ako trieda aktív v portfóliu prestanú fungovať. Otázkou skôr je, do akej miery budú počas ďalšej krízy poskytovať ochranu, na akú sme boli zvyknutí.

Inflácia a dlhy môžu zmeniť pravidlá hry

Ďalším problémom je fiškálna politika.

Hlboké rozpočtové deficity a rastúce zadlženie môžu spôsobiť, že investori začnú požadovať vyššiu prémiu za inflačné a fiškálne riziko. To by mohlo tlačiť nahor výnosy dlhopisov a zároveň zvyšovať volatilitu na trhoch.

Tento nebezpečný koktail posúva vyvážené portfóliá do novej reality. Pre dlhopisy to znamená predovšetkým jedno – ich schopnosť chrániť hodnotu portfólia môže byť slabšia než v minulosti.

Treba pritom zohľadniť aj trend deglobalizácie, potenciálne geopolitické konflikty či fragmentáciu dodávateľských reťazcov. Tie môžu v budúcnosti viesť k menej stabilnej inflácii než počas obdobia od polovice 80. rokov až po globálnu finančnú krízu v roku 2008.

Čo z toho vyplýva pre investorov?

Najväčšou chybou by bolo pozerať sa na mimoriadne výnosy z posledných rokov a automaticky očakávať ich pokračovanie. Dlhodobé očakávania by mali byť realistickejšie.

Výnos 8% ročne nie je nový štandard. Ide o historicky výnimočný výsledok.

Zároveň však nie je dôvod opúšťať akcie len preto, že posledné roky boli mimoriadne silné. Snaha presne odhadnúť koniec býčieho trendu je rovnako náročná ako predpovedať jeho začiatok.

Časovanie trhu sa preto drobným investorom vo všeobecnosti neodporúča.

To isté platí pre dlhopisy. Ani ich budúce výnosy či schopnosť chrániť hodnotu portfólia počas ďalšej krízy nedokážeme spoľahlivo predpovedať.

Rozumnejším prístupom preto je diverzifikovať zdroje rizika, nie iba počet fondov. Portfólio 60/40 tak nemusí zmiznúť. Skôr sa môže meniť jeho podoba a predovšetkým úloha, ktorú jednotlivé časti portfólia plnia.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 158. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Dôvodov na obavy je viacero – vysoké valuácie, rekordný optimizmus aj historicky nadpriemerná výkonnosť technologických gigantov podporená rozmachom AI.

História však ukazuje, že stratené dekády boli skôr výnimočnými epizódami než pravidelnou súčasťou trhových cyklov. Navyše, ich dopad na portfólio investora závisí od toho, v akej životnej fáze sa nachádza. Pre niekoho predstavujú vážny problém, pre iného môžu byť životnou príležitosťou.

Čo považujeme za stratenú dekádu?

Za stratenú dekádu sa označuje obdobie približne desiatich rokov, počas ktorého akciový trh neprinesie investorom prakticky žiadny reálny výnos.

Najznámejším príkladom je obdobie po splasnutí technologickej bubliny na prelome tisícročí. Investor, ktorý nakúpil americké akcie na vrchole v roku 2000, čakal viac než desať rokov, kým sa jeho reálny výnos odrazil od nuly. Podobná situácia nastala ešte aj po krachu na americkej burze v roku 1929 a počas obdobia vysokej inflácie v 70-tych rokoch.

Spoločným menovateľom všetkých týchto období boli extrémne vysoké valuácie. Ak totiž investori platia za budúce zisky príliš vysokú cenu, budúce očakávané výnosy prirodzene klesajú Ide o princíp návratu k dlhodobému priemeru (mean reversion).

To však neznamená, že vysoké valuácie dokážu spoľahlivo predpovedať presné načasovanie poklesu trhu, rovnako ako ani celkové obdobie poklesu.

Trhy môžu zostať nadpriemerne drahé po celé roky.

Vysoké ocenenia si už rekordne dlho držia aj americké akcie. S výnimkou pandémie v roku 2020 je to už 17 rokov, čo americká ekonomika nezažila recesiu. Samotná pandémia pritom predstavovala skôr výnimočnú „čiernu labuť“ než bežnú súčasť ekonomického cyklu.

Stratená dekáda sa už nikdy nemusí zopakovať

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by prípadné dlhé obdobia stagnácie už nemuseli trvať tak dlho ako v minulosti.

• Prvým je zásadná zmena správania investorov. Pasívne a pravidelné investovanie prostredníctvom ETF fondov je dnes neporovnateľne rozšírenejšie ako počas predchádzajúcich kríz. Milióny ľudí investujú systematicky každý mesiac prostredníctvom trvalých príkazov bez ohľadu na aktuálnu situáciu na trhu.
• Výrazne sa tiež rozšírila aj filozofia Buy the Dip. Poklesy trhu už mnohí bežní investori nevnímajú ako signál na predaj, ale ako príležitosť nakúpiť viac za lepšiu cenu.
• Aj samotné medvedie trhy sú dnes podstatne kratšie než v minulosti. Kým po finančnej kríze trval návrat akciových trhov na nové maximá niekoľko rokov, pandémia COVID-19 priniesla jedno z najrýchlejších zotavení v histórii. Podobnú odolnosť trhy ukázali aj počas viacerých geopolitických šokov posledných rokov – od Liberation Day, nové vojenské konflikty až po uzavretie Hormuzského prielivu.
• Svoju úlohu môžu zohrávať aj nové technológie. Sociálne siete, algoritmické obchodovanie či okamžitý prístup k informáciám pravdepodobne urýchľujú celý trhový cyklus – od paniky až po následné zotavenie.

Môžu centrálne banky zabrániť ďalšej stratenej dekáde?

Zaujímavou otázkou zostáva, či by dnešný finančný systém vôbec dovolil opakovanie dlhej stagnácie

Akcie sa totiž de facto stali základnou súčasťou amerického dôchodkového systému. Viac než polovica Američanov vlastní akcie priamo alebo prostredníctvom dôchodkových účtov a podľa prognóz Morningstar bude tento podiel v budúcnosti ďalej rásť.

To prirodzene vyvoláva úvahy o tom, či by Fed počas hlbokej a dlhotrvajúcej krízy nepristúpil aj k nákupom samotných akciových ETF. Dnes takýto scenár síce môže znieť ako sci-fi. Podobne nepredstaviteľné však kedysi bolo aj masívne nakupovanie hypotekárnych cenných papierov po finančnej kríze alebo podnikových dlhopisov počas pandémie.

Hranice menovej politiky sa za posledné desaťročia výrazne posunuli.

Čo si z toho odniesť?

Pravdepodobnosť ďalšej stratenej dekády na akciovom trhu nemožno úplne vylúčiť.

História ukazuje, že takéto obdobia najčastejšie prichádzajú po dlhých obdobiach silného rastu, pri vysokých valuáciách a po závažných zlyhaniach regulátorov alebo finančného dohľadu.

V dnešnej dobe teda danú situáciu možno považovať za málo pravdepodobnú.

No aj keby tento čierny scenár napokon nastal, pre väčšinu investorov by to nebol dôvod meniť svoju dlhodobú investičnú stratégiu. Mladí investori môžu obdobia stagnácie využiť na lacnejšie kumulovanie aktív. V opačnej pozícii sa však ocitnú investori tesne pred dôchodkom. Tí by preto mali venovať väčšiu pozornosť riadeniu sekvenčného rizika a stabilizácii svojho kapitálu.

Netreba totiž zabúdať na to, že stratené dekády sa zvyčajne netýkajú celého investičného sveta

Výborným príkladom je obdobie poslednej stratenej dekády medzi rokmi 2000 až 2009. Americký index S&P 500 priniesol záporný ročný výnos a mnohí investori nadobudli pocit, že investovanie prestalo fungovať. Nebola to však stratená dekáda pre všetkých. V rovnakom období dosahovali veľmi dobré výsledky rozvíjajúce sa trhy, REIT fondy, ako aj dlhopisy. Rozhodujúca teda bola miera diverzifikácie.

Najväčšou chybou investora by preto bolo snažiť sa presne predpovedať začiatok ďalšej stratenej dekády. Dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že hlavný úspech investorov nestojí na schopnosti odhadnúť ďalší veľký obrat trhu, ale skôr na disciplíne, realistických očakávaniach a dostatočnej diverzifikácii portfólia.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 157. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.