Publikované: 18 apríla, 2026

Sekvenčné riziko patrí medzi najzradnejšie hrozby, ktoré môžu investora stretnúť v okamihu odchodu do dôchodku.

Nejde totiž o priemerný výnos, ale o poradie, v akom prichádzajú dobré a zlé roky. Rovnaké portfólio môže pri rôznom načasovaní skončiť s rozdielom rádovo miliónov eur a práve preto je kľúčové mať dobre nastavenú diverzifikáciu, pravidelné rebalancovanie a jasný finančný plán.

V posledných týždňoch som hovoril s niekoľkými finančnými poradcami o tom, ako so svojimi klientmi plánujú čerpanie nahromadeného kapitálu počas dôchodku. A jednou z tém, ktorá sa často opakovala, bolo sekvenčné riziko (angl. sequence of return risk).

Tento pojem označuje situáciu, keď počas prechodu do dôchodku, teda v období, keď začíname vyberať svoje úspory, zažijeme slabé výnosy alebo výrazný pokles trhu. Takáto nepriaznivá sekvencia výnosov v najhoršom možnom čase môže významne narušiť naše dlhodobé plány. Problém je aj v tom, že toto riziko sa veľmi ťažko predvída. Vo veľkej miere totiž závisí aj od šťastia, respektíve od načasovania začiatku čerpania našej dôchodkovej renty.

Zoberme si ako príklad index S&P 500.

Ak sme mali šťastie a odišli do dôchodku napríklad v roku 2010, naše výbery by začali v období silného býčieho trhu. Avšak ak by sme našu rentu začali čerpať v roku 2000, čakala by nás tzv. „stratená dekáda“ s dvoma veľkými prepadmi akciového trhu – najprv dot.com bublina a následne Veľká finančná kríza.

Nejde teda len o priemerný výnos trhu, ale aj o poradie,

v akom tieto jednotlivé výnosy prichádzajú.

Príklad: S&P 500 v období 2000 až 2020.

V rokoch 2000 až 2020 dosiahol index S&P 500 priemerný ročný výnos 6,6%. Predstavme si, že na začiatku tohto obdobia by sme odišli do dôchodku s portfóliom v hodnote 1 milión eur, investovaným do S&P 500 a rozhodli sa z neho vyberať sumu 40 000 € ročne, navyšovanú každý rok o 2% infláciu.

Do roku 2020 by sme takto načerpali viac ako 1 milión eur, pričom v portfóliu by nám zostalo ešte približne 470 000 €. To neznie až tak zle, ale zďaleka to nie je ideálny scenár.

Ak by sme však poradie výnosov obrátili – teda roky s najlepšími výsledkami by prišli na začiatku a tie najhoršie až na konci, výsledok by bol dramaticky odlišný. Pri rovnakých výberoch by sme namiesto 470 000 € mali na účte viac ako 2,3 milióna eur.

V oboch prípadoch by bol priemerný výnos rovnaký – 6,6% ročne, ale konečný rozdiel by predstavoval takmer 1,9 milióna eur.

Ako je to možné? Jednoducho vďaka šťastiu lepšieho načasovania.

• V prvom prípade prišiel veľký medvedí trh hneď na začiatku našich výberov (roky 2000 až 2002). Naše akciové pozície by sme museli predávať so stratou.
• V druhom scenári prišiel pokles až po dlhých rokoch rastu, keď už portfólio výrazne narástlo.

A pretože nikto dopredu nevie, či ho pri odchode do dôchodku čaká býčí alebo medvedí trh, sekvenčné riziko sa týka každého investora. Medvedí trh na začiatku môže úspory výrazne oslabiť, zatiaľ čo priaznivé načasovanie ich môže vytiahnuť ešte vyššie.

Ako sa teda pred sekvenčným rizikom chrániť? Existujú tri základné stratégie, ako toto riziko zmierniť:

1. Diverzifikácia

V predchádzajúcom príklade sme predpokladali portfólio zložené výhradne z akcií, čo je v praxi pre väčšinu investorov málo realistické. Väčšina investorov v preddôchodkovom veku kombinuje viacero tried aktív, napríklad akcie s dlhopismi.

Ak by sme v prvom scenári namiesto čisto akciového portfólia použili mix 60/40 (akcie/dlhopisy), výsledok by bol oveľa priaznivejší: namiesto 470 000 € by investor mal v roku 2020 zostatok viac ako 1,1 milióna eur.

Dlhopisy totiž pomáhajú zmierňovať poklesy akciového trhu. Zatiaľ čo akciové portfólio v rokoch 2000 – 2002 stratilo -9,1%, -11,9% a -22,1%, portfólio 60/40 kleslo len o -0,4%, -4,1% a -8,1%. Rozložením rizika teda dokážeme znížiť dopad zložky portfólia, ktorá výrazne klesne.

2. Rebalansovanie

Samotný S&P 500 dosiahol priemerný výnos 6,6% a 5-ročné americké štátne dlhopisy 4,8%. Zatiaľ čo vyššie spomenutá kombinácia 60/40 (pravidelne rebalansovaná) by zarobila približne 6,5% ročne.

Kľúčom je teda kombinácia diverzifikácie a inteligentného rebalancovania. Namiesto rovnomerného výberu kapitálu z oboch zložiek môžeme naše výbery prispôsobovať aktuálnej situácii na trhu:

• v období, kedy sa darí akciám, budeme výbery realizovať z akciovej zložky,
• v období, keď sa naopak viac darí dlhopisom, budeme odpredávať odtiaľ.

Takýto prístup by tak v našom príklade zvýšil konečný zostatok portfólia až na 1,3 milióna eur. Teda o približne 800 000 € viac len vďaka rebalancovaniu a diverzifikácii.

3. Mať finančný plán

Doteraz sme sa pozerali len na to, ako zmierniť dôsledky nešťastného načasovania. V praxi však dokonalé portfólio spoznáme až spätne. A jeho základom je investičný plán, ktorý nám umožní reagovať na nepredvídateľný vývoj okolo nás.

Investičné plánovanie je obzvlášť dôležité v preddôchodkovom veku investora, pretože vtedy už nemá veľa času ani príležitostí dohnať prípadné straty.

Preto je potrebné vopred poznať svoju stratégiu pre rôzne scenáre.

Mať napríklad dostatok hotovosti na preklenutie dlhšieho poklesu trhu, aby sme nemuseli predávať naše akciové pozície so stratou. Alebo si vytvárať rezervy v dobrých časoch, ktoré nám pomôžu počas budúcich kríz.

Či už si zvolíme akékoľvek stratégie, je dôležité mať ich jasne definované vo forme plánu – teda mať vopred pripravené kroky pre rôzne trhové scenáre. Práve to tvorí základ dlhodobo úspešného investičného príbehu.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 134. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.