Existujú relevantné dôvody prečo držať jednotlivé akcie namiesto indexu celého akciového trhu? Zástancovia pasívneho investovania, kam radím aj seba, v tom majú jasno – nemá veľký zmysel snažiť sa poraziť krupiérov z Wall Street, najmä ak sa investovaniu nevenujeme ako profesionáli niekoľko hodín denne. Štatistiky hovoria jasne: asi 8 z 10 aktívnych správcov na globálnom akciovom trhu v dlhodobom horizonte neprekoná svoj benchmark. A aj tých pár, ktorým sa to podarí, často nedokáže tento čistý nadvýnos doručiť kvôli vyšším manažérskym a transakčným poplatkom. Na konci dňa sú na tom teda prinajlepšom rovnako ako pasívni investori.
To ma priviedlo k zamysleniu: Aké sú najčastejšie nesprávne dôvody, prečo sa investori stále odkláňajú od čisto indexového prístupu smerom k jednotlivým akciovým titulom?
Nižšie som spísal tri hlavné dôvody, s ktorými sa stretávam najčastejšie.
Nesprávny dôvod č. 1: Dlhodobo dokážem vytvárať nadvýnos
Celkový výnos aktívnych investorov bude vždy len priemerom výnosu samotného trhu. Pretože pasívni investori iba kopírujú trh. A to, čo zostáva – teda časť patriaca aktívnym investorom, dopĺňa celkový obraz. Ak niekto akciu „preváži“ (nakúpi jej viac), iný ju automaticky „podváži“ (kúpi jej menej). Na trhu teda nevzniká žiadny dodatočný výnos – aktívni investori obchodujú iba medzi sebou. A aj keď sa niektorým, napriek všetkým prekážkam, podarí trh prekonať, nemusí to byť výsledkom nadpriemerných schopností. Existujú totiž tri základné možnosti, ako dosiahnuť lepší výnos než trh, bez nutnosti vytvoriť skutočnú alfu:
🎲 Šťastie
Predstavme si sto opíc, ktoré hádžu šípky na terč s názvami firiem. V priemere budú ich výnosy zodpovedať výnosu trhu. Približne polovica z nich trh prekoná a druhá polovica zaostane. Preto v praxi až pomocou detailnejšej analýzy portfólia môžeme zistiť, či niekto naozaj vie, čo robí, alebo mal iba šťastie.
📈 Sektorová predpojatosť
Mnohí investori trh prekonávajú jednoducho vďaka tomu, že sa zamerajú len na jeden konkrétny sektor, ktorému sa v určitom období výnimočne darí. Napríklad každý, kto bol v posledných rokoch výrazne zainvestovaný do technologických akcií, dosiahol lepšie výsledky než širší trh. Ale čo ak tech sektor prekonal širší trh o 9% a investor, ktorý sa naň sústredil, dosiahol výnos vyšší len o 8%? Môžeme ho aj tak nazvať skvelým „stock pickerom“? Podľa mňa určite nie. V tomto prípade by stačilo nakúpiť technologický index a dopadli by sme ešte o niečo lepšie. Podobný princíp samozrejme platí aj pri iných sektoroch – pri preferovaní hodnotových, rastových, malých či stredných firiem.
⚡ Beta bias
Z dlhodobého hľadiska sa dá trh prekonať ešte jednou fintou – pomocou páky (leverage). A to buď priamo (napríklad s využitím futures), alebo nepriamo – nákupom väčšieho počtu „high-beta“ akcií, ktoré majú vyššiu volatilitu. Ak má napríklad niekto portfólio s betou 1,4 (teda o 40% vyššie riziko než trh), avšak dosiahne výnos nižší než 1,4-násobok trhu, o šikovnosti manažéra nemôže byť reč – hoci na prvý pohľad trh prekonal.
Nadvýkon vďaka vyššej bete nie je totiž žiadna alfa. Keď teda niekto tvrdí, že dlhodobo poráža trh, dá sa to jednoducho skontrolovať. Stačí na to použiť štandardný faktorový model. Ten nám pomôže zistiť, či nadvýnos naozaj vznikol šikovným investovaním, alebo nie. A ak tam predsa len nejaká skutočná alfa existuje, môžeme rovno posúdiť aj to, či ide o náhodu, alebo niečo, na čo sa dá systematicky spoliehať dlhodobo.
Nesprávny dôvod č. 2: Warren Buffett to dokázal, dokážem to aj ja!
Legendárna Berkshire Hathaway má za sebou skutočne pôsobivé obdobie, počas ktorého prekonávala trh. Prečo sa teda nepokúsiť jej úspešný príbeh zopakovať aj z Prahy, Brna alebo Bratislavy? Nuž, ako už skôr ukázal známy výskum, značná časť nadpriemernej výkonnosti Berkshire Hathaway je spôsobená najmä pákovým efektom, vďaka prístupu k lacnému zadlženiu prostredníctvom jej pozície v poisťovníctve. Práve táto pozícia spoločnosti umožnila získať väčšiu expozíciu na trhu oproti väčšine ostatných tradičných investorov.
V skratke, z každých 10 percentuálnych bodov nadvýnosu oproti trhu bolo len 3,6% spôsobených Buffettovou alfou.
Pre nás, bežných investorov to znamená, že bez výhody v podobe vlastníctva poisťovne, ktorá Buffettovi umožnila využívať nadštandardnú páku, by sme sa pravdepodobne nedokázali ani len priblížiť tomu, čo dosiahol on. A to ani v prípade, že by sme si naštudovali rovnaké množstvo informácií, mali totožné analýzy a držali tie isté akcie (čo je mimochodom tiež nemožné, pretože niektoré z nich ani neboli verejne obchodované na burze). Najjednoduchší spôsob, ako napodobniť Buffettovu stratégiu, teda zostáva kúpa akcií jeho spoločnosti do vlastného portfólia.
Nesprávny dôvod č. 3: Budem investovať len do titulov, ktoré poznám
Mnohí investujú iba do firiem, ktoré dobre poznajú. Možno aj preto, že v danom odvetví pracujú. Ja sám, ako finančník, by som však nikdy neinvestoval iba do finančných spoločností, ignorujúc všetky ostatné sektory.
Iní zase uprednostňujú nákup akcií firiem, ktorých produkty či služby sami využívajú ako spotrebitelia. Tým si však opäť vytvárajú výrazne nevyvážené portfólio, sústredené len na niekoľko odvetví ako IT či maloobchod, pričom prehliadajú ďalšie dôležité sektory. Takéto portfólio síce môže krátkodobo prekonávať trhový index, zrejme sa tak ale deje len za cenu vyššieho rizika na jednotku výnosu.
Keď sa pozriem na zoznam spoločností v indexe S&P 500, desiatky z nich vôbec nepoznám. A to hovoríme o tých najväčších firmách v Spojených štátoch. Ak by sme sa pozreli na stredne veľké alebo malé spoločnosti, poznal by som ich ešte menej. A práve to považujem za skvelé – vlastniť podiel na celom trhu vrátane kvalitných firiem, o ktorých by som inak ani netušil. Tomu hovorím skutočná diverzifikácia.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.