Keď sa povie investičná bublina, väčšina z nás si okamžite predstaví paniku a prepady na trhoch o desiatky percent počas pár týždňov. História nám však ukazuje, že aj tieto bubliny, hoci často bolestivé, vo výsledku posúvajú svet dopredu.
Príkladom je ako technologická bublina z prelomu tisícročia, tak aj nafúknutie akcií železničných spoločností koncom 19. storočia v Spojených štátoch amerických.
Dot.com bublina: keď z chaosu vznikol dnešný internet
V roku 2000 bol internet novinkou, ktorá sľubovala revolúciu. Investori sa vrhali na každú firmu s koncovkou .com, ako by neexistovali žiadne limity. V roku 1995 mali technologickí giganti ako Intel, Cisco, Microsoft a Oracle dohromady hodnotu 83 miliárd dolárov. O päť rokov neskôr, na vrchole bubliny, už ich trhová kapitalizácia dosahovala takmer neuveriteľné 2 bilióny dolárov.
Niektoré akcie rástli šialeným tempom. Napríklad Qualcomm sa v roku 1999 zhodnotil o 2 700 %. Keď sa ale realita prihlásila o slovo, valuácie začať padali ako domčeky z karát. Firmy s neudržateľnými obchodnými modelmi krachovali a investori prichádzali o miliardy.
Ale nie všetko bolo márne.
Telekomunikačné spoločnosti počas tejto doby vybrali od investorov približne 2 bilióny dolárov v akciách a ďalších 600 miliárd prostredníctvom dlhov. Tieto prostriedky použili na budovanie infraštruktúry – položili viac ako 120 miliónov kilometrov optických káblov, čo vtedy tvorilo viac ako tri štvrtiny všetkých digitálnych káblov v USA.
Hoci väčšina týchto káblov zostala dlhé roky nevyužitá, práve táto nadmerná kapacita neskôr umožnila rýchlu a lacnú expanziu internetu. Do roku 2005 klesla cena internetového pripojenia o 90%, čo otvorilo dvere ére, v ktorej žijeme dnes.
Dot.com bublina teda síce spálila miliardy dolárov, no zároveň položila základy nášho dnešného moderného sveta.
Železničná mánia, ktorá zmenila Britániu
Podobný príbeh sa odohral aj o 150 rokov skôr v Británii. Keď sa v 20. rokoch 19. storočia objavili prvé parné vlaky, úplne to zmenilo predstavy verejnosti o vzdialenosti a čase. Cesta z Londýna do Glasgowa sa skrátila na jediný deň. Ľudia boli nadšení.
A tak sa v roku 1825 objavila prvá železničná mánia. Po ekonomickom útlme však rovnako rýchlo spľasla. O dvadsať rokov neskôr sa ale vrátila v plnej sile a v roku 1845 už existovalo takmer 500 železničných spoločností, ktorých ceny vzrástli o viac ako 500%.
Investovalo sa dokonca aj do tratí, ktoré ešte nemali ani definovanú svoju konečnú polohu. Medzi investormi boli členovia parlamentu, duchovní, ale aj vedci ako napríklad Charles Darwin, filozof John Stuart Mill, ako aj množstvo bežných občanov. Do železníc bolo celkom investovaných okolo 250 miliónov libier – teda polovica vtedajšieho britského HDP.
O tri roky neskôr ale prišiel tvrdý pád. Ceny akcií klesli o 85% a tisíce ľudí skrachovali.
Výsledok s odstupom času?
Do roku 1855 bolo v Británii vybudovaných viac ako 12 000 kilometrov železníc, čo z nej urobilo svetového lídra v železničnej doprave. Až 90% dnešnej železničnej siete vzniklo práve počas tejto špekulatívnej éry.
Železnice znížili ceny dopravy, zrýchlili obchod a vytvorili státisíce pracovných miest.
Optimistické ponaučenie z minulých bublín
Každá investičná bublina doteraz mala svoje obete, ale aj svoj prínos. Po dot.com kolapse síce zmizli stovky firiem, ale práve z ich popola vzišli dnešní giganti ako Google, YouTube, Facebook či Airbnb. Môžeme dokonca tvrdiť, že všetky nápady z dot.com éry dodnes fungujú.
To isté platilo aj pre železnice. Špekulatívna investičná bublina zničila majetky mnohých investorov, ale zároveň vytvorila infraštruktúru, ktorá slúži ďalším generáciám.
Nové technológie si vždy vyžadujú viac času, než si myslíme, že sa ukážu ich reálne prínosy. Spomeňme si aj na autá. V 20. rokoch 20. storočia existovalo v USA viac ako 100 automobiliek, no o pár desaťročí neskôr prežila len „veľká trojka“: General Motors, Ford a Chrysler. Až po tejto selekcii sa automobilový priemysel rozvinul naplno.
Aj dnes máme pred očami zárodky trhových bublín – v elektromobilite či v umelej inteligencii. Niektoré firmy z týchto sektorov padnú, iné ale prežijú a zmenia svet.
Nie každá bublina je teda automaticky zlá. Najmä v dlhodobom horizonte.
Možno sú to práve obdobia prehnaného optimizmu, ktoré urýchľujú inovácie a následne posúvajú spoločnosť o celé desaťročia vpred.
- O tom, aké dodatočné alternatívne zdroje nadvýnosu poznám, som napísal tu.
- Prečítaj si viac aj o tom, aké sú ilúzie o medveďom trhu či aké výhody (a nevýhody) má trh idúci do strany.
- Možno ťa tiež zaujíma, prečo miera úspor poráža investovanie. Alebo prečo je stock picking ťažší ako si myslíš
- Minulý mesiac som tiež prispel článkami na tému 3 investičné rady pre navigáciu v každom počasí, či je pasívne investovanie narastajúca bublina a ako bezpečne investovať v časoch neistoty
- Napísal som viac aj o 2 najväčších dilemách dnešného investora
- Alebo aj prečo preferovať indexy a prečo si investori myslia, že sú múdrejší ako trh
Viac o mne sa dozvieš aj v úvode môjho eBooku, ktorý si môžeš zdarma stiahnuť tu. A ak ťa zaujíma aj jeho pokračovanie, nájdeš ho tu. Taktiež úplne zdarma.
