Začni investovať so mnou a s Finaxom. Vďaka tejto pozvánke získaš zľavu 1000 eur riadených až 3 roky bez poplatku.

Publikované: 15 augusta, 2026

Po viac než desaťročí mimoriadne silných výnosov amerických akcií sa čoraz častejšie objavuje otázka, či nás nečaká ďalšia „stratená dekáda“.

Dôvodov na obavy je viacero – vysoké valuácie, rekordný optimizmus aj historicky nadpriemerná výkonnosť technologických gigantov podporená rozmachom AI.

História však ukazuje, že stratené dekády boli skôr výnimočnými epizódami než pravidelnou súčasťou trhových cyklov. Navyše, ich dopad na portfólio investora závisí od toho, v akej životnej fáze sa nachádza. Pre niekoho predstavujú vážny problém, pre iného môžu byť životnou príležitosťou.

Čo považujeme za stratenú dekádu?

Za stratenú dekádu sa označuje obdobie približne desiatich rokov, počas ktorého akciový trh neprinesie investorom prakticky žiadny reálny výnos.

Najznámejším príkladom je obdobie po splasnutí technologickej bubliny na prelome tisícročí. Investor, ktorý nakúpil americké akcie na vrchole v roku 2000, čakal viac než desať rokov, kým sa jeho reálny výnos odrazil od nuly. Podobná situácia nastala ešte aj po krachu na americkej burze v roku 1929 a počas obdobia vysokej inflácie v 70-tych rokoch.

Spoločným menovateľom všetkých týchto období boli extrémne vysoké valuácie. Ak totiž investori platia za budúce zisky príliš vysokú cenu, budúce očakávané výnosy prirodzene klesajú ↘️ Ide o princíp návratu k dlhodobému priemeru (mean reversion).

To však neznamená, že vysoké valuácie dokážu spoľahlivo predpovedať presné načasovanie poklesu trhu, rovnako ako ani celkové obdobie poklesu.

▶️ Trhy môžu zostať nadpriemerne drahé po celé roky.

Vysoké ocenenia si už rekordne dlho držia aj americké akcie. S výnimkou pandémie v roku 2020 je to už 17 rokov, čo americká ekonomika nezažila recesiu. Samotná pandémia pritom predstavovala skôr výnimočnú „čiernu labuť“ než bežnú súčasť ekonomického cyklu.

Stratená dekáda sa už nikdy nemusí zopakovať ❌

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by prípadné dlhé obdobia stagnácie už nemuseli trvať tak dlho ako v minulosti.

• Prvým je zásadná zmena správania investorov. Pasívne a pravidelné investovanie prostredníctvom ETF fondov je dnes neporovnateľne rozšírenejšie ako počas predchádzajúcich kríz. Milióny ľudí investujú systematicky každý mesiac prostredníctvom trvalých príkazov bez ohľadu na aktuálnu situáciu na trhu.
• Výrazne sa tiež rozšírila aj filozofia Buy the Dip. Poklesy trhu už mnohí bežní investori nevnímajú ako signál na predaj, ale ako príležitosť nakúpiť viac za lepšiu cenu.
• Aj samotné medvedie trhy sú dnes podstatne kratšie než v minulosti. Kým po finančnej kríze trval návrat akciových trhov na nové maximá niekoľko rokov, pandémia COVID-19 priniesla jedno z najrýchlejších zotavení v histórii. Podobnú odolnosť trhy ukázali aj počas viacerých geopolitických šokov posledných rokov – od Liberation Day, nové vojenské konflikty až po uzavretie Hormuzského prielivu.
• Svoju úlohu môžu zohrávať aj nové technológie. Sociálne siete, algoritmické obchodovanie či okamžitý prístup k informáciám pravdepodobne urýchľujú celý trhový cyklus – od paniky až po následné zotavenie.

Môžu centrálne banky zabrániť ďalšej stratenej dekáde? 🏦

Zaujímavou otázkou zostáva, či by dnešný finančný systém vôbec dovolil opakovanie dlhej stagnácie 🔁

Akcie sa totiž de facto stali základnou súčasťou amerického dôchodkového systému. Viac než polovica Američanov vlastní akcie priamo alebo prostredníctvom dôchodkových účtov a podľa prognóz Morningstar bude tento podiel v budúcnosti ďalej rásť.

To prirodzene vyvoláva úvahy o tom, či by Fed počas hlbokej a dlhotrvajúcej krízy nepristúpil aj k nákupom samotných akciových ETF. Dnes takýto scenár síce môže znieť ako sci-fi. Podobne nepredstaviteľné však kedysi bolo aj masívne nakupovanie hypotekárnych cenných papierov po finančnej kríze alebo podnikových dlhopisov počas pandémie.

▶️ Hranice menovej politiky sa za posledné desaťročia výrazne posunuli.

Čo si z toho odniesť?

Pravdepodobnosť ďalšej stratenej dekády na akciovom trhu nemožno úplne vylúčiť.

História ukazuje, že takéto obdobia najčastejšie prichádzajú po dlhých obdobiach silného rastu, pri vysokých valuáciách a po závažných zlyhaniach regulátorov alebo finančného dohľadu.

V dnešnej dobe teda danú situáciu možno považovať za málo pravdepodobnú.

No aj keby tento čierny scenár napokon nastal, pre väčšinu investorov by to nebol dôvod meniť svoju dlhodobú investičnú stratégiu. Mladí investori môžu obdobia stagnácie využiť na lacnejšie kumulovanie aktív. V opačnej pozícii sa však ocitnú investori tesne pred dôchodkom. Tí by preto mali venovať väčšiu pozornosť riadeniu sekvenčného rizika a stabilizácii svojho kapitálu.

Netreba totiž zabúdať na to, že stratené dekády sa zvyčajne netýkajú celého investičného sveta 🌎

Výborným príkladom je obdobie poslednej stratenej dekády medzi rokmi 2000 až 2009. Americký index S&P 500 priniesol záporný ročný výnos a mnohí investori nadobudli pocit, že investovanie prestalo fungovať. Nebola to však stratená dekáda pre všetkých. V rovnakom období dosahovali veľmi dobré výsledky rozvíjajúce sa trhy, REIT fondy, ako aj dlhopisy. Rozhodujúca teda bola miera diverzifikácie.

Najväčšou chybou investora by preto bolo snažiť sa presne predpovedať začiatok ďalšej stratenej dekády. Dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že hlavný úspech investorov nestojí na schopnosti odhadnúť ďalší veľký obrat trhu, ale skôr na disciplíne, realistických očakávaniach a dostatočnej diverzifikácii portfólia.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto bol blog č. 157. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.