Trhy nemusia vždy len rásť alebo padať. Niekedy sa pohybujú „do strany“ a investori vtedy čelia odlišným výzvam. Trpezlivosti, disciplíne aj nutnosti nepodľahnúť krátkodobým výsledkom. Stagnácia môže pôsobiť nudne, no pre pravidelných investorov skrýva výhody, zatiaľ čo ostatných núti prehodnotiť vlastnú stratégiu.
V posledných rokoch sme si zvykli na volatilné trhy, ktoré sa pohybujú od eufórie k panike. Prudké rastové aj klesajúce trendy zapĺňajú titulky novín a na sociálnych sieťach dominujú diskusie o tom, čo nás čaká ďalej. Investori tak neustále zostávajú v napätí.
Ale čo sa stane v prípade, keď sa trhy dlhú dobu takmer nepohnú?
Predstavme si rok, počas ktorého index S&P 500 prakticky stagnuje a uzavrie sa na rovnakej úrovni ako 12 mesiacov predtým. Z historického pohľadu by nešlo o žiadnu výnimočnú udalosť.
V tomto prípade by celý výnos plynul iba z vyplatených dividend. Pridajme k tomu posilnenie dolára pre zahraničných investorov a výsledkom môže byť dokonca reálna strata. Aj keď sa to môže zdať nudné alebo frustrujúce – trh idúci tzv. „do strany“ môže mať stále svojich víťazov aj porazených. Niektorým situácia hrá do kariet, iných nútia spochybňovať svoju vlastnú stratégiu. Kto teda získa a kto stratí, keď sa trh nehýbe?
Výhoda pre pravidelných investorov
Skrytá výhoda existuje pre všetkých, ktorí investujú pravidelne. Pokiaľ celý index osciluje v rozpätí niekoľkých percent svojej ceny, investor využívajúci metódu priemerovania ceny (dollar-cost averaging) má možnosť nakupovať dlhšiu dobu za stabilné alebo dokonca mierne výhodnejšie ceny.
Naopak, na rastúcom trhu sa každý ďalší nákup realizuje za stále vyššie ceny, čím sa priemerná nákupná cena neustále zvyšuje. Trh idúci do strany preto poskytuje pravidelným investorom šancu dlhodobo dosiahnuť lepšiu priemernú cenu.
Nevýhoda pre dosiahnutie alfy
Prekonanie trhu stráca svoj lesk, keď sa samotný benchmark nikam nehýbe. Predstavme si, že celosvetový akciový index skončí rok 2025 so stratou -1%. Pokiaľ naše portfólio dosiahne +3%, na papieri ide o skvelý výsledok, ale máloktorého investora takýto jednociferný výnos nadchne. V takomto prostredí sú frustrované býky aj medvede. Nevíťazí ani jeden.
Nevýhoda pre netrpezlivých
Stagnujúce trhy skúšajú trpezlivosť a disciplínu aj u skúsenejších investorov. Keď portfólio po roku nevykazuje žiadny rast, začnú sa vkrádať pochybnosti: „Nie je moja stratégia chybná? Nemal som radšej staviť všetko na Mag 7?“
Ide o prirodzenú reakciu – ľudia sa často nechajú ovplyvniť krátkodobými výsledkami a spochybňujú svoj dlhodobý plán už po jednom roku stagnácie. História však ukazuje, že aj vyvážené portfólio 60/40 prinieslo výnos pod 5% ročne približne v 30% všetkých 5-ročných období. Investori by teda mali počítať nielen so slabými rokmi, ale aj so slabšími cyklami. To je súčasť hry a neznamená to, že stratégia je zlá.
Výhoda pre obchodníkov a správcov fondov
Aj keď celkový trh stagnuje, vždy existujú oblasti, sektory alebo aspoň konkrétne tituly, ktoré porástli. A môžeš sa staviť, že tieto stratégie budú v nasledujúcom roku presadzované viac ako ktorékoľvek iné. Správcovia fondov radi poukážu na svojich víťazov, zatiaľ čo slabšie fondy naopak odsunú do úzadia.
Marketing v takých chvíľach ťaží z tzv. recency bias – sklonu pripisovať väčšiu váhu nedávnym udalostiam. Bohužiaľ, mnohí investori na túto hru skočia a nechajú sa presvedčiť.
Nevýhoda pre diverzifikáciu
Trh prešľapujúci na mieste často vrhá zlé svetlo na potrebu diverzifikácie. Niektoré akcie alebo sektory dosiahnu výrazné zisky, zatiaľ čo široké portfólio pôsobí mdlo. Investori sa potom prirodzene pýtajú, prečo radšej nevsadiť všetko na víťaza.
Lenže diverzifikácia nikdy nebola o krátkodobých výsledkoch. Vždy so sebou prináša časť portfólia, ktorá bude v určitom období dosahovať nižší výnos. Odmenou za to je však dlhodobá odolnosť a nižšie celkové riziko kapitálu.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.