Každý rok sa ozývajú hlasy ľudí, ktorí tvrdia, že finančné trhy sú pokazené, zmanipulované a úplne odtrhnuté od reality. Vraj ide len o jedno obrovské kasíno, v ktorom sa výsledok odvíja od nálady verejnosti, zásahu centrálnych bánk či od machinácií zo strany veľkých hráčov.
A niečo pravdy na tom asi bude.
Manévre centrálnych bánk, spätné odkupy akcií, algoritmické investovanie, vysokofrekvenčné obchodovanie či manipulácia úrokových sadzieb – to všetko zásadne ovplyvňuje fungovanie trhov.
Boli však akciové trhy niekedy iné?
Ak sa pozrieme späť do 17. a 18. storočia, kedy vznikali prvé burzy a akcie, ako ich poznáme dnes, už vtedy bola kombinácia chamtivosti, špekulácií a podvodov úplne bežná. Makléri v ranných dobách Londýnskej burzy cenných papierov bežne manipulovali s cenami menších spoločností pre osobný zisk.
To isté platilo aj neskôr, v 19. storočí počas bublín železničných spoločností, ktoré zničili majetok tisícom bežných ľudí. Pravidelní investori boli zaskočení, pretože trhy sa pravidelne striedali medzi stavom eufórie a paniky. Pamäť ľudí bola krátka, takže ďalšie generácie naleteli na rovnaké triky znova a znova. V tomto období bolo bežné, že špekulanti ovládali určité segmenty trhu, aby si upravili ceny podľa svojich predstáv.
Panika v roku 1907 potom takmer položila celý americký bankový systém. Zachránil ho jediný človek – J. P. Morgan. Jeho kapitál a dôvera udržali finančný systém nad vodou v čase, keď ešte neexistoval Federálny rezervný systém.
Warren Buffett v jednom zo svojich listov akcionárom popísal, ako si ľudia až po roku 1924 uvedomili, že akcie by mohli byť lepšími dlhodobými investíciami ako dlhopisy. Analýza diskontovaných peňažných tokov totiž vtedy ešte neexistovala.
Akciový trh bol po Veľkej hospodárskej kríze až do 50. rokov 20. storočia viac-menej neúrodnou pustatinou, pretože celá generácia investorov bola stále poznačená z masívneho krachu z predchádzajúcich dekád. Wall Street v skutočnosti nebola žiadaným miestom na prácu až do 60. rokov.
A jednoduché to nebolo ani v 70. rokoch. Hedgeové fondy fungovali ako Divoký západ – plný špekulácií na hrane zákona. Obchodovalo sa na vysoko neregulovaných trhoch, kde mnohé transakcie ani neboli hlásené Komisii pre cenné papiere a burzy (SEC). Alan Greenspan, vtedajší šéf Fedu, navyše pri každej kríze uvoľňoval menovú politiku, čím položil základy pre ďalšie deformácie trhu.
Vždy teda existovali investori, ktorí boli ochotní posúvať hranice fair play, aby zarobili peniaze. Fundamentálne ukazovatele boli v mnohých prípadoch nepodstatné po veľmi dlhú dobu.
Na prvý pohľad tak akcie môžu pôsobiť ako kasíno.
Avšak na rozdiel od kasína, ktoré má vždy matematickú výhodu pre hráčmi, sa na trhoch šance dlhodobo zvyšujú v prospech investorov. Z krátkodobého hľadiska síce ceny riadia sentiment, panika, eufória a nálady, no v dlhom horizonte rozhodujú fundamenty. Naopak čím dlhšie zostaneme v kasíne, tým sú naše šance na výhru menšie.
Akciový trh je oveľa viac o psychológii ako o matematike. Emócie, očakávania, ilúzie a chamtivosť hýbu cenami rovnako ako ekonomické ukazovatele. Pritom trh funguje v zásade jednoducho. Nejde mu o minulé ani o súčasné výsledky, ale skôr o to, čo si investori myslia, že sa stane v budúcnosti. A to nevie nikto.
Preto sa ceny často hýbu oboma smermi. Fundamenty sú odtrhnuté od reality – a to je v poriadku. Veď prečo by inak niekto vôbec investoval?
Ako napísal už Edwin Lefèvre v roku 1923:
Na Wall Street sa história opakuje tak často a tak jednotne, že vás najviac prekvapí, ako málo sa dnešní špekulanti líšia od tých včerajších. Hra sa nemení. Ani ľudská povaha.
Iste, štruktúra trhu sa od tých čias výrazne zmenila. Ale ľudia zostávajú rovnakí. A pokiaľ budú trhy tvoriť ľudia, budú vždy aspoň trochu nedokonalé. Napriek tomu sa im z dlhodobého hľadiska stále darí.
Kritizovať centrálne banky či pokazený finančný systém môže znieť revolučne, ale tvojim investíciám to nepomôže. Trhy treba akceptovať také, aké sú – nie také, aké by sme si priali, aby boli.
To znamená, zmieriť sa s tým, že trhy sa vždy budú zdať nespravodlivé a občas nefunkčné.
Investovanie je však dlhodobá hra. Nie je fér, nie je dokonalá, ale napriek tomu funguje. Aj keď vždy budú existovať ľudia, ktorí budú nespokojní s tým, ako sa veci vyvíjajú.
Toto bol blog č. 86. Všetky predchádzajúce nájdeš tu.
Ak sa ti tento príspevok páčil, zváž aj prihlásenie na môj odber. Tým pádom ti o ďalšom blogu príde priamo notifikácia. Urobilo tak už vyše 4.300 ľudí.
FINANCIE KONZERVATVNE.