Konečným snom nadšencov kryptomien je decentralizácia peňazí – teda ich „oslobodenie“ spod kontroly centrálnych bánk, ktoré s nimi podľa nich manipulujú vo svoj prospech. Táto myšlienka je síce lákavá, avšak stojí na chybnom pochopení toho, ako vlastne dnešné peniaze fungujú v praxi. Vysvetlime si to podrobnejšie.
Predstava, že peniaze môžu byť úplne decentralizované, je v zásadnom rozpore s fungovaním dnešnej modernej ekonomiky, v ktorej spotrebitelia vyžadujú flexibilitu kúpnej sily. Väčšina peňazí dnes totiž stále pozostáva z vkladov. Tie však nie sú ničím iným ako pasívami bánk (a aktívami vkladateľov), ktoré vznikajú ako dôsledok poskytovania úverov.
Najrozšírenejší mýtus, opakovaný dokonca aj skúsenými ekonómami, je, že centrálna banka „tlačí peniaze“ a cez rezervy kontroluje objemy vkladov. Nie je to pravda. Množstvo rezerv v bankovom systéme má len zanedbateľný vplyv na objem úverov, ktoré môžu banky poskytnúť. V skutočnosti je peňažná zásoba do značnej miery formovaná trhom a závisí od úverovej bonity tých, ktorí o úvery žiadajú.
Libertariáni a zástancovia voľného trhu by toto usporiadanie mali v zásade oceňovať, pretože peňažná zásoba vzniká takmer výhradne na základe dobrovoľných transakcií medzi bonitnými žiadateľmi o úver a súkromnými bankami zameranými na zisk.
Praktický príklad: Väčšina bankových vkladov vzniká preto, že si berieme hypotéky na kúpu bývania. Ďalšia časť vkladov je výsledkom úverov na autá alebo spotrebu prostredníctvom kreditných kariet. Banky tak vydajú vklady na financovanie týchto úverov a centrálne banky im následne podľa potreby dodávajú rezervy. Úvery sú primárne riadené dopytom – banky nemôžu nútiť ľudí, aby si požičiavali.
Banky teda nemôžu roztočiť ekonomiku tým, že by svoje rezervy automaticky premenili na nové úvery. Preto ani kvantitatívne uvoľňovanie nespôsobuje okamžitú infláciu. Je to podobné, ako keby si predavač jabĺk myslel, že viac jabĺk na sklade vyvolá väčší dopyt.
Ekonómovia sa v tejto kauzalite mýlia už desaťročia.
Pointou je, že úvery (rovnako ako vklady) sú elastickou formou peňazí. Môžu byť vymazané (splatením pôžičky) a rovnako tak môžu byť na požiadanie vytvorené (poskytnutím pôžičky). Táto elasticita dáva ekonomike flexibilitu a umožňuje financovať potreby, ktoré by pri fixnej ponuke peňazí neboli možné.
Navyše, moderná monetárna ekonomika je vo svojej podstate účtovným systémom:
- Naše vklady sú naším aktívom, ale záväzkom pre banku
- Naše pôžičky sú naším záväzkom no zároveň aktívom banky
- Akcie sú aktívom držiteľa a pasívom emitenta
- Štátne dlhopisy sú aktívom investora a záväzkom štátu
Každá transakcia má dve strany – aktíva a pasíva, ktoré si vymieňame a sú vydané centralizovanými subjektmi.
A tu sa dostávame k Bitcoinu. Jeho hlavným problémom je jeho neelasticita. Jeho ponuka je pevne daná a nereaguje na dopyt po úveroch. Neexistuje u neho žiadny multiplikátor, žiadna úroková politika ani mechanizmus rezerv. Áno, DeFi stablecoiny už síce určitú formu úverovania ponúkajú, avšak stále je k jeho tvorbe potrebný obrovský objem kolaterálu.
To znamená, že Bitcoin nemôže byť dominantnou formou peňazí, pretože ho nemožno vo veľkom vydávať ako úver. Keďže úver je dnes stále základom moderných peňazí. Nič nemá väčšiu „peňažnosť“ ako úver. Ide o voliteľný prvok kúpnej sily.
Bitcoin samozrejme stále môže hrať rolu podobnú zlatu – ako digitálne aktívum s pevnou ponukou. Ale práve táto fixná ponuka je jeho najväčšou slabinou, pretože ho diskvalifikuje ako primárny platobný a úverový nástroj.
Teoreticky môžu vzniknúť ďalšie krypto-mechanizmy úverovania prostredníctvom blockchainových veriteľov. Takýto veriteľ by ale musel byť centralizovaný, keďže podvojné účtovníctvo a samotná podstata úveru vždy vyžadujú protistranu.
Samozrejme, účtovné štandardy sa v budúcnosti môžu zmeniť. Už dnes existujú teoretické modely triple-entry účtovníctva.
Záverom, rozumiem nadšencom kryptomien – ich motiváciou je snaha o spravodlivejší a slobodnejší svet. Kryptomeny určite môžu v budúcnosti v ekonomike hrať zmysluplnú úlohu. Ale zatiaľ platí, že v očakávaniach budúcnosti je z môjho pohľadu stále oveľa viac viery, ako faktov. Bitcoin je zaujímavé digitálne aktívum, no zatiaľ nie je a ani nemôže byť ekvivalentom moderných bankových peňazí.
Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.