Klasické dielo Charlesa Ellisa Winning the Loser’s Game z roku 1998 ponúklo investorom triezvy pohľad na realitu. Ukázalo, že iba približne 20% aktívne spravovaných fondov dokázalo vytvoriť štatisticky významnú nadvýkonnosť (alfu). A to sa bavíme o výsledkoch ešte pred zdanením.
Pre investorov pritom bývajú dane často vyšším nákladom ako poplatky za správu alebo transakčné náklady, čo ďalej podkopáva akúkoľvek šancu aktívnej správy na úspech.
Ellis preto označil aktívne investovanie za „hru porazených“. Teoreticky je síce možné zvíťaziť, pravdepodobnosť úspechu je však natoľko nízka, že racionálnou voľbou je takúto hru vôbec nehrať. Namiesto toho odporúča systematické prístupy – najmä indexové fondy, kde sú karty rozdané výrazne viac v prospech investora.
Šance sa stále zhoršujú
Od doby Ellisovej analýzy sa pritom prostredie pre aktívnu správu stalo ešte nehostinnejším. Podiel fondov, ktoré dokážu dlhodobo vytvárať významný nadvýnos, klesol už pod 2%. Tento vývoj má niekoľko štrukturálnych príčin:
- Premena alfy na betu: Akademický výskum ukázal, že mnohé „manažérske zručnosti“ boli v skutočnosti iba vystavením sa systematickým rizikovým faktorom
- Menej „ľahkej koristi“: Trh sa výrazne profesionalizoval a počet menej informovaných investorov dramaticky klesol
- Dravá konkurencia: Nárast sofistikovaných inštitucionálnych hráčov prakticky eliminuje priestor na získanie trvalej konkurenčnej výhody
- Príliš veľa kapitálu, málo príležitostí: Stále viac peňazí súperí o stále menší počet atraktívnych investičných príležitostí
Verdikt štatistík SPIVA: jednoznačný debakel
Pravidelný report S&P Dow Jones Indices SPIVA Scorecard, ktorý je trhovým štandardom na porovnanie aktívneho a pasívneho investovania, prináša pre aktívnu správu jednoznačný verdikt.
Výsledky za posledných 20 rokov (2005 – 2024) ukazujú, že:
- 94,1% amerických akciových fondov zaostalo za indexom S&P 1500 Composite
- Z 18 kategórií fondov dosiahlo svoj benchmark aspoň 10% fondov iba v dvoch kategóriách
- Celých 20 rokov neprežila ani polovica fondov (len 48,5%)
- Po zohľadnení rizika (risk-adjusted performance) zaostalo za trhom až 97,3% fondov
Mýtus o neefektívnych small-caps
Často sa tvrdí, že trh s malými firmami je menej efektívny a ponúka väčší priestor pre aktívnych manažérov.
Dáta však aj v tomto prípade ukazujú opak. Fondy zamerané na small-caps zaostali za svojimi benchmarkami o 1,23% až 1,79% ročne. Podobne dopadli aj realitné fondy (REITs).
Medzinárodné trhy a dlhopisy
- Rozvojové trhy (Emerging Markets): za svojim benchmarkom zaostalo až 96,9% fondov
- Globálne akciové fondy: za posledných 15 rokov zaostalo 92,5% fondov
- Dlhopisové fondy: v kategóriách high-yield sa neúspešnosť pohybovala od 79% do 96%. Pri fondoch krátkodobých štátnych dlhopisov zaostalo až 96,4% manažérov.
Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcnosti
Viac štúdií z investičného sveta tiež ukazuje, že minulá výkonnosť aktívneho správcu nie je spoľahlivým predpokladom jeho budúcich výsledkov. Ide skôr o štatistickú anomáliu.
Kontinuita výkonnosti je teda prevažne viac o šťastí ako o špecifických zručnostiach.
Pozitívny cyklus pasívneho investovania
Intenzívna konkurencia medzi poskytovateľmi pasívnych fondov stlačila náklady na investovanie na historické minimá. Široko diverzifikované indexové fondy sú dnes už teda dostupné s poplatkami blížiacimi sa k nule. Vzniká tak pozitívny cyklus:
- nižšie náklady priťahujú viac investorov k pasívnym stratégiám
- čo následne zmenšuje skupinu menej informovaných investorov, ktorých môžu aktívni manažéri „využiť“ pri svojich pokusoch
- a tým sa generovanie nadvýnosu stáva ešte ťažším
Hlavné ponaučenie
Dáta hovoria jasne: chronické zlyhávanie aktívnej správy nie je dočasný stav, ale štrukturálna realita.
Pre drvivú väčšinu investorov teda zostáva najrozumnejšou cestou nízkonákladový, systematický a disciplinovaný prístup – nechať štatistiku pracovať vo svoj prospech.
Toto bol blog č. 120. Všetky predchádzajúce nájdeš tu.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.