Ktorá investičná bublina bola v dejinách tou najväčšou? Bola to kvetina, ktorá sa kedysi predávala za cenu domu? Alebo to boli internetové peniaze, ktorých hodnota vzrástla 10x počas jedného kalendárneho roka? Alebo niečo úplne iné?
V histórii existuje niekoľko epizód, ktoré si robia nárok na titul najväčšej investičnej bubliny všetkých čias. Pozrime sa na sedem z nich:
- Tulipánová mánia (1637)
- South Sea Bubble (1720)
- Veľký krach (1929)
- Japonsko (1989)
- Dot-com bublina (2000)
- Bitcoin (2021)
- Americké nehnuteľnosti (2007)
Než vyberieme víťaza, je nutné stanoviť jasné kritériá. Každú bublinu budeme hodnotiť podľa troch hlavných ukazovateľov:
- Trhová kapitalizácia: celková veľkosť trhu daného aktíva
- Cenové pohyby: rozsah rastu a následného prepadu
- Doba zotavenia: ako dlho (ak vôbec) trvalo, kým sa ceny vrátili na pôvodné maximá
Prečo práve tieto tri kritériá? Predovšetkým preto, že nám umožňujú zmysluplne porovnávať jednotlivé bubliny naprieč rôznymi obdobiami a trhmi.
Predstavme si napríklad aktívum, ktorého cena počas jedného roka vzrastie stonásobne, dosiahne trhovú hodnotu 10 miliónov dolárov, následne sa zrúti a už sa nikdy nespamätá. Hoci by takáto bublina bodovala výrazným cenovým pohybom a dlhou dobou zotavenia, jej nízka trhová kapitalizácia by ju v porovnaní s ostatnými vyradila z boja o prvenstvo.
Najväčšia bublina v dejinách teda musí vykazovať vysoké hodnoty vo všetkých troch kritériách: musí ísť o veľký trh, s extrémnymi cenovými výkyvmi a veľmi pomalým zotavením. Pozrime sa teda na jednotlivé prípady.
Tulipánová mánia (1637)
Ak by sme mali vybrať najviac špekulatívnu bublinu v histórii, tulipánová mánia by bezpochyby zvíťazila. Žiadne iné aktívum s takou nízkou úžitkovou hodnotou – obyčajný kvet – sa nikdy nepredávalo za také astronomické ceny.
Problémom tulipánovej bubliny je však jej skutočný ekonomický vplyv. Napriek svojej sláve vo finančnej mytológii boli mnohé skutočnosti s ňou spojené výrazne zveličené. Hoci najdrahšie tulipánové cibuľky dosahovali ceny okolo 5 000 guldenov (čo zodpovedalo cene vtedajšieho dobre vybaveného domu), historické záznamy identifikujú iba 37 ľudí, ktorí za jednu cibuľku zaplatili viac ako 300 guldenov – čiže zhruba ročnú mzdu skúseného remeselníka.
Na vrchole mánie sa tak trh so vzácnymi tulipánmi obmedzoval len na niekoľko stoviek investorov, z ktorých mnohí uskutočnili len jednu alebo dve transakcie. Na základe týchto faktov je teda zrejmé, že tulipánová mánia bola skôr mediálnym strašiakom ako skutočnou ekonomickou katastrofou. A preto si titul najväčšej bubliny nezaslúži.
South Sea Bubble (1720)
Napriek tomu, že na ňu doplatil aj samotný Sir Isaac Newton a ceny akcií vzrástli počas jediného roka desaťnásobne, South Sea Bubble nebola typickou investičnou bublinou. Išlo skôr o zložitú finančnú schému, ktorá pripomínala extrémne prestrelené IPO.
Trh bol v tej dobe relatívne malý a dodnes chýbajú dôkazy o výraznom systémovom dopade kolapsu tejto spoločnosti na ekonomiku. Napriek tomu, že akcie South Sea Company klesli o 85% zo svojich maxím a akcie Bank of England a East India Company stratili takmer dve tretiny hodnoty, počet bankrotov v roku 1721 výrazne nevzrástol a ekonomika sa zotavila pomerne rýchlo.
Negatívne dôsledky tak zasiahli predovšetkým akcionárov South Sea Company, nie širšiu spoločnosť.
Bitcoin (2021)
Bitcoin vzrástol od začiatku roka 2020 do konca roku 2021 približne desaťnásobne, aby následne v roku 2022 stratil zhruba 75% svojej hodnoty. To, ako sa na bublinu z roku 2021 budeme pozerať, však definitívne ukáže až jeho ďalší dlhodobý vývoj.
Hlavným problémom pri označovaní bitcoinu za najväčšiu bublinu v histórii je jeho relatívne malá veľkosť. Na vrchole v novembri 2021 dosiahla jeho trhová kapitalizácia len mierne cez 1 bilión dolárov. Pri následnom prepade tak „zmizlo“ približne 800 miliárd dolárov.
V porovnaní s americkým akciovým trhom, ktorého hodnota sa vtedy pohybovala okolo 30 biliónov dolárov, išlo stále o pomerne malý vplyv. Bitcoin síce priťahoval obrovskú pozornosť, ale do veľkej ligy historických bublín sa zatiaľ nezaradil.
Americká realitná bublina (2007)
Z hľadiska absolútnej veľkosti patrí americká realitná bublina k najväčším v histórii. Hodnota rezidenčných nehnuteľností v USA klesla z 29,2 bilióna dolárov na vrchole na 22,7 bilióna dolárov v roku 2012 – teda o 6,5 bilióna dolárov.
Relatívny cenový rast pred kolapsom však nebol až taký extrémny.
Medián cien domov medzi rokmi 2000 a 2007 vzrástol približne o 70%, čo zodpovedá ročnému rastu okolo 7,9%. Navyše sa ceny vrátili na pôvodné maximá už počas nasledujúcich desiatich rokov. Preto, hoci ide o jednu z najväčších bublín z hľadiska objemu, v ostatných kritériách mierne zaostáva.
Veľký krach (1929)
Panike na Wall Street v roku 1929 predchádzal masívny rast cien pri vysokej trhovej kapitalizácii. Medzi rokmi 1920 a septembrom 1929 vzrástli ceny amerických akcií (po zohľadnení dividend a inflácie) približne sedemnásobne.
V auguste 1929 bola hodnota 846 spoločností kótovaných na burze NYSE odhadovaná na 90 miliárd dolárov, čo by dnes zodpovedalo zhruba 1,4 bilióna dolárov. Následný takmer 90% prepad do roku 1932 tak vymazal viac ako 1,2 bilióna dolárov.
Trh sa však počas siedmich rokov vrátil na pôvodné maximá.
Navyše akcie vtedy vlastnilo iba 2,5% Američanov, takže väčšina populácie neprišla o investovaný kapitál priamo. Skutočné škody prišli až neskôr – s kolapsom regionálnych bánk.
Aj preto je tento krach starý takmer sto rokov silným kandidátom na víťaza, nie však absolútnym.
Dot-com bublina (2000)
Po desaťnásobnom raste cien od roku 1990 dosiahol index NASDAQ v marci 2000 trhovú kapitalizáciu 6,6 bilióna dolárov. Následný kolaps vymazal 5,1 bilióna dolárov a návrat na pôvodné maximá trval 13 rokov.
Dot-com bublina je preto často označovaná za najväčšiu v histórii. Záleží však na perspektíve. Väčšina nápadov, ktoré boli v roku 1998 považované za geniálne a v roku 2000 za šialené, dnes totiž reálne fungujú.
Problém teda zjavne nespočíval v samotných myšlienkach, ale v ich načasovaní.
Japonsko (1989)
Japonsko na konci 80. rokov predstavovalo vrchol investičného šialenstva. Cisársky palác v Tokiu mal mať údajne vyššiu hodnotu ako všetky nehnuteľnosti v Kalifornii a japonský akciový trh počas jedinej dekády vzrástol desaťnásobne.
Potom však prišiel kolaps. Akciový trh prišiel o viac ako 2 bilióny dolárov a hodnota nehnuteľností klesla približne o 8 biliónov dolárov. Návrat japonských akcií aj rezidenčných nehnuteľností na pôvodné maximá pritom trval viac ako 35 rokov.
Záver
Víťazom sa stáva Japonsko. Ide o najväčšiu investičnú bublinu všetkých čias, pretože vykazovala výrazné extrémy vo všetkých troch sledovaných kritériách: v celkovej veľkosti, v prudkých cenových pohyboch aj v mimoriadne dlhom období zotavenia.
Ak nás história investičných bublín niečo učí, potom to, že dav sa veľmi často mýli.
Jedno je však isté – ďalšie bubliny prídu. Nevieme kedy ani kde. Možno sme už dnes súčasťou tej ďalšej, napríklad v oblasti umelej inteligencie. Kto vie. V každom prípade je rozumné byť ako investor pripravený aj na taký scenár.
Toto bol blog č. 118. Všetky predchádzajúce nájdeš tu.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.