Aký je vlastne skutočný účel investovania?
Stručne povedané, ide o jednoduchý princíp – odloženie časti súčasnej spotreby za účelom zhodnotenia tohto kapitálu a zaistenie väčšieho objemu kapitálu pre spotrebu v budúcnosti.
Kľúčovým predpokladom teda je, že investovaný kapitál dokáže dosiahnuť vyšší výnos ako peniaze držané v hotovosti.
Odkiaľ však tento výnos prichádza? A ako ho získať bez zbytočne vysokého rizika? Ako sa naučiť ovládať svoje prirodzené inštinkty ako strach a chamtivosť – a zostať investovaní dostatočne dlho na to, aby sme dosiahli očakávaný zisk?
Po desaťročia investori dôverovali burzovým maklérom a rôznym investičným poradcom. Od 90. rokov 20. storočia až do nedávnej minulosti boli nielen v našom regióne preferovaným investičným nástrojom podielové fondy. Oba tieto prístupy však často neboli príliš efektívne a zároveň sa spoliehali na aktívne riadenie portfólia a snahu o časovanie trhov – čo sa v praxi často ukázalo ako neúčinné.
Už vtedy existovalo mnoho dôkazov o tom, že akciové trhy sú do značnej miery efektívne – všetky dostupné informácie sa takmer okamžite premietajú do ich cien. A pretože trhy ako celok odrážajú znalosti miliónov investorov po celom svete, je pre jednotlivcov mimoriadne ťažké získať oproti ostatným dlhodobú výhodu.
Výskumy zároveň potvrdili úzku väzbu medzi rizikom a výnosom. Čím vyššie je kontrolovateľné a merateľné riziko investície, tým vyššie by mala byť z dlhodobého hľadiska aj potenciálna odmena za jeho podstúpenie. Na tomto princípe je postavený aj koncept tzv. rizikovej prémie – dodatočného výnosu, ktorý môžeme očakávať v porovnaní s „bezrizikovými“ investíciami, ako sú napríklad štátne pokladničné poukážky.
S rastúcim dôrazom na riadenie rizika sa do popredia dostala aj téma diverzifikácie. Keďže je prakticky nemožné predpovedať, ktorá trieda aktív bude v krátkom horizonte najvýkonnejšia, mali by investori ideálne rozložiť svoje pozície medzi rôzne triedy aktív a regióny. Týmto spôsobom môžu znížiť riziko a stabilizovať svoje dlhodobé výnosy.
Rozmach nízkonákladových pasívnych investičných nástrojov navyše ukázal, akú významnú úlohu hrajú poplatky. Mnohé štúdie potvrdili, že práve výška poplatkov patrí medzi najspoľahlivejšie ukazovatele budúcich výnosov – čím sú nižšie, tým lepšie výsledky investor spravidla dosahuje.
Ktoré dva faktory dnes teda najviac ovplyvňujú úspech investora?
Pasívne vs. Aktívne investovanie
Aký je medzi nimi rozdiel?
Pasívne investovanie vychádza z hypotézy efektívneho trhu – podľa ktorej ceny akcií odrážajú všetky verejne dostupné a známe informácie. Akcie sa podľa tejto teórie vždy obchodujú za svoju reálnu trhovú hodnotu, a preto je pre individuálneho investora mimoriadne ťažké získať výhodu nad zvyškom trhu.
Pasívni investori túto teóriu prijímajú a nesnažia sa trh poraziť, ale radšej kopírujú výnosy širokého spektra akcií prostredníctvom sledovania trhových indexov. Tento prístup sa zámerne vyhýba výberu jednotlivých titulov.
Na opačnej strane stoja aktívni investori, ktorí hypotézu efektívneho trhu spochybňujú. Sú presvedčení, že trh je možné poraziť využívaním rôznych stratégií – od krátkodobého obchodovania a použitia pákových nástrojov, cez sledovanie trendov až po aplikáciu rôznych analytických prístupov a modelov, od behaviorálnych po technické.
Počiatky pasívneho investovania siahajú do 50. rokov 20. storočia, kedy ekonóm Harry Markowitz predstavil modernú teóriu portfólia. Markowitz prišiel s myšlienkou, že investori môžu optimalizovať výnosy podstúpením primeraného rizika – prostredníctvom diverzifikovaného portfólia rôznych tried aktív. Jeho teória prvýkrát zaviedla koncept výnosov upravených o riziko, ktorý je dodnes základným pilierom investovania.
Neskôr v 60. rokoch prišiel Eugene Fama s formuláciou hypotézy efektívneho trhu. Tá tvrdila, že trh nemožno dlhodobo prekonať, pretože ceny akcií už obsahujú všetky dostupné informácie a nikto tak nedokáže získať konkurenčnú informačnú výhodu.
Na túto myšlienku nadviazal v 70. rokoch Burton Malkiel vo svojej dnes už kultovej knihe A Random Walk Down Wall Street (Náhodná prechádzka po Wall Street).
V nej argumentoval, že historické ceny nemajú predikčnú hodnotu a že investori sú na tom lepšie, pokiaľ nakupujú a držia diverzifikované portfólio, než keď sa snažia trh poraziť výberom jednotlivých titulov.
A nakoniec je tu samozrejme Jack Bogle, ktorý v roku 1976 spustil vôbec prvý verejne dostupný indexový fond – Vanguard 500. Vtedy bol Bogle investičnou verejnosťou vysmievaný. Dnes, o takmer 50 rokov neskôr, je spoločnosť Vanguard jednou z najväčších a najrešpektovanejších investičných firiem na svete.
Bogle, často označovaný za otca pasívneho investovania, týmto krokom odštartoval investičnú revolúciu, ktorá vyvrcholila v roku 2019, keď aktíva investované v USA do indexových fondov prvýkrát v histórii prekonali hodnotu aktív investovaných aktívne.
Čo hovoria dáta?
Za posledných viac ako 20 rokov nezávislá výskumná spoločnosť SPIVA sleduje výkonnosť aktívne riadených fondov v porovnaní s ich referenčnými indexmi. Výsledky pre sektor aktívnych správcov bývajú pravidelne zarážajúce.
V Spojených štátoch za minulý rok až 76% podielových fondov zameraných na globálne akcie (benchmarkom bol S&P World Index) dosiahlo horšie výsledky ako samotný index. Za 5-ročné obdobie toto číslo stúpa na 86% fondov, ktoré index nedokázali prekonať. A pri pohľade na 15-ročné obdobie predstavuje percento neúspešných fondov dokonca 92%.
Aktívni investori často argumentujú tým, že aj keď je šanca na prekonanie trhu malá, niekoľkým aktívnym správcom sa to predsa len darí. Skutočnou výzvou však zostáva včas identifikovať, ktorí z nich to budú.
Otázkou tiež je, prečo by sme mali takto riskovať. Prečo zveriť svoje peniaze aktívnemu fondu s vedomím, že pravdepodobnosť jeho úspechu – teda prekonanie trhu na 5-ročnom horizonte je len 14%?
Významný rozdiel medzi pasívnym a aktívnym investovaním spočíva aj v nákladoch. Aktívne fondy bývajú spravidla drahšie – platia celý tím analytikov a investičných manažérov. Navyše kvôli častejšiemu obchodovaniu čelí investor aj vyšším transakčným nákladom.
Jednorazové investovanie vs. priemerovanie nákladov
Druhou častou dilemou dnešného investora je rozhodnutie, ako najlepšie naložiť s väčšou sumou peňazí – napríklad s výnosom z predaja nehnuteľnosti, výplateným podielom vo firme, koncoročným bonusom či nečakaným dedičstvom.
Investovať celú túto čiastku naraz, alebo ju radšej rozdeliť na menšie časti a vstupovať na trh postupne počas dlhšieho obdobia – napríklad pri poklesoch trhu?
Na túto otázku existujú dve správne odpovede: matematická a behaviorálna.
Z matematického hľadiska sa vo väčšine prípadov ukazuje ako výhodnejšie investovať celú čiastku jednorázovo – dlhodobý rast trhov totiž zvyšuje pravdepodobnosť, že skorší vstup na trh investorovi prinesie vyšší výnos.
Z behaviorálneho pohľadu je to však zložitejšie. Nie vždy sa totiž zdá, že je vhodný čas na investovanie. Trhy môžu klesať v dôsledku nečakaných šokov alebo hospodárskej recesie. A nikto nechce „chytať padajúci nôž“. Investori preto často volia vyčkávaciu stratégiu, kým sa situácia neupokojí.
Na druhej strane, pokiaľ sú ceny vysoko vďaka silnej ekonomike a optimizmu investorov, investovanie môže pôsobiť riskantne – ceny predsa môžu kedykoľvek spadnúť.
Matematická odpoveď
Štatistiky jasne ukazujú, že z dlhodobého hľadiska je najvýhodnejšie investovať celú sumu naraz. Spoločnosť Vanguard sa touto témou opakovane zaoberala a vo svojich analýzach tiež dospela k záveru, že jednorazové investovanie prekonáva postupné priemerovanie nákladov približne v dvoch tretinách prípadov.
Jednoducho povedané, trhy historicky rastú približne v dvoch tretinách dní. Čím dlhšie je teda investor na trhu, tým vyššia je pravdepodobnosť, že dosiahne pozitívny výnos. Tento princíp platí bez ohľadu na to, či akcie práve dosahujú historické maximá, alebo sa nachádzajú v recesii – jednorazová investícia v priemere prekonáva postupné investovanie v oboch scenároch.
Behaviorálna odpoveď
Investovať veľkú čiastku kapitálu naraz je oveľa náročnejšie predovšetkým z psychologického hľadiska. Koncept averzie k strate totiž hovorí, že bolesť zo straty je približne dvakrát silnejšia ako radosť z dosiahnutia rovnako veľkého zisku.
A aj keď sa priemerovanie nákladov z hľadiska výnosov javí ako menej efektívna stratégia, z behaviorálneho pohľadu býva pre investora často oveľa prijateľnejšie. Dôvod je jednoduchý – pokojnejší spánok.
Nedokážeme totiž spoľahlivo predpovedať vývoj akciového trhu. Jednorazový vstup na trh teda pri dočasnom poklese môže viesť k príliš veľkej frustrácii. Ak napríklad disponujeme čiastkou 100.000 eur, môže byť psychologicky príjemnejší prístup napríklad investovať 10.000 eur každý mesiac počas nasledujúcich 10 mesiacov. Takýto systém znižuje adrenalín a prispieva k väčšiemu psychickému komfortu investora.
Ďalšie odporúčanie hovorí, že pokiaľ investor stále nedokáže mentálne investovať celú čiastku naraz, môže zvoliť konzervatívnejšiu alokáciu. Jednorazová investícia by tak namiesto 80% alebo 100% v akciách mohla napríklad mať akciovú zložku maximálne 40% – 60%. Takéto rozloženie môže investorovi pomôcť zvládnuť investovanie celej čiastky ihneď, bez zbytočného odkladu.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.