Po finančnej kríze v roku 2008 sa medzi ekonómami šírili nasledujúce naratívy:
- Býčí trh po roku 2010 existoval iba vďaka tomu, že centrálne banky „napumpovali“ ekonomiku novými peniazmi cez kvantitatívne uvoľňovanie
- Technologické akcie rástli iba vďaka nízkym úrokovým sadzbám
V každom z týchto tvrdení je, samozrejme, kúsok pravdy.
Najmä Fed sa v období 2010 – 2020 snažil podporiť americkú ekonomiku s cieľom čo najrýchlejšie ju dostať z následkov veľkej finančnej krízy. Technologické firmy skutočne profitovali z lacného externého financovania a samotný Fed niekoľkokrát zasahoval aj pri niekoľkých poklesoch trhu.
Problém je, že mnoho ľudí tieto naratívy začalo považovať za nespochybniteľnú pravdu. Testom reality sa stal rok 2023, kedy nastala úplná zmena paradigmy.
Fed síce ovláda krátkodobé úroky, nemá však kontrolu nad dlhodobou časťou výnosovej krivky. Stačí sa pozrieť na 10-ročné americké štátne dlhopisy v poslednom období:
Graf: Výnos do splatnosti amerických 10-ročných štátnych dluhopisov
Výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov sa na jar 2023 pohybovali na úrovni 3,3%, na jeseň bez zjavného dôvodu vystrelili na 5% a následne rýchlo klesli na 4,2%.
Nešlo o zásluhu Fedu – ale o výsledok trhových síl.
Mnohí vinia centrálne banky za to, že po pandémii dovolili inflácii vymknúť sa spod kontroly. Súhlasím, že regulátor mal konať skôr. Ale mala by jeho reakcia až taký zásadný význam, ako si mnohí myslia?
Každá krajina reagovala na pandémiu inou kombináciou fiškálnej a menovej politiky. Napriek tomu inflácia vo väčšine krajín rástla a klesala veľmi podobne.
Skutočne teda centrálne banky spôsobili globálnu infláciu?
A môžeme im potom vôbec pripísať zásluhy za jej pokles vďaka zvyšovaniu úrokov?
Nehovorím, že zvyšovanie sadzieb nemá žiadny vplyv. Určite spomalí prehriate sektory, ako napríklad realitný trh. Spotrebitelia, ktorí si chcú požičiavať, pocítia realitu vyšších úrokov. No počas pandémie mali tieto zásahy podľa mňa oveľa menší význam, než sa všeobecne predpokladalo. Väčšina problémov totiž vznikla hlavne zo šokov v dodávateľských reťazcoch.
Vládne opatrenia mali udržať ekonomiku nad vodou, zatiaľ čo firmy sa pripravovali na najhoršie.
Nízke úroky pritom nevládli ani akciovému trhu.
Áno, rastúce úroky boli jedným z dôvodov medvedieho trhu v roku 2022. Posun základnej úrokovej sadzby z 0% na 5% v tak krátkom čase určite zmenil dynamiku trhu. To však automaticky neznamená, že akcie rastú len pri nízkych úrokoch.
Fed v roku 2022 zvýšil sadzby o 3,75% a akciový trh klesol. Potom sadzby navýšil o ďalších 1,5% a zároveň zmenšil svoju bilanciu v roku 2023. Nasdaq 100 napriek tomu vzrástol takmer o 50% a S&P 500 o 20%.
Akcie si prešli medvedím trhom a Fed držal nohu na brzde – neznižoval sadzby ako počas medvedieho trhu v roku 2018. Trh sa však aj tak vrátil takmer na historické maximá a to napriek 40-ročnej inflácii, dvom vojnám či hypotekárnym sadzbám rastúcim v USA z 3% na takmer 8%.
Odborníci stále tvrdia, že býčí trh po roku 2010 bol výlučne zásluhou Fedu. Ak však nízke úroky automaticky znamenajú rast akcií, prečo sme v rovnakom období nevideli masívny rast aj na európskych či japonských trhoch – keď tamojšie úroky boli ešte nižšie ako v USA?
Na finančné trhy a ekonomiku pôsobí mnoho faktorov. Menová politika je iba jedným dielikom celkovej skladačky.
Centrálne banky držali sadzby nízko počas dekády po roku 2010 v nádeji, že rozbehnú infláciu. Nestalo sa. Musíme si priznať, že možno neovládajú ekonomiku ani akciový trh tak, ako si myslíme.
Bolo by samozrejme jednoduchšie, keby štátni predstavitelia mohli stlačiť gombík a ceny akcií by rástli, zatiaľ čo ceny spotrebného tovaru by klesali.
Realita je však iná.
Centrálne banky môžu počas krízy zatiahnuť ručnú brzdu. Ale rovnako tak môžu priliať olej do ohňa – o čom sme sa presvedčili počas pandémie. Podľa všetkého však nemajú až taký veľký vplyv, ako si mnohí myslia. Najmä pokiaľ ide o niečo také veľké a komplexné, ako je globálna ekonomika alebo globálny akciový trh.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.