Začni investovať so mnou a s Finaxom. Vďaka tejto pozvánke získaš zľavu 1000 eur riadených až 3 roky bez poplatku.

Publikované: 28 júla, 2026

V posledných rokoch sa pojem behaviorálna medzera (behaviour gap) stal bežnou súčasťou investičných diskusií.

▶️ Označuje rozdiel medzi výnosom, ktorý historicky dosiahol fond a výnosom, ktorý v skutočnosti dosiahol investor vlastniaci daný fond.

Inými slovami, ide o stratu spôsobenú vlastnými investičnými rozhodnutiami.

Na prvý pohľad ide o jednoduchý koncept. V skutočnosti je však oveľa komplexnejší.

Mnohé odporúčania, ako behaviorálnu medzeru zmenšiť, totiž vychádzajú z predstavy, že investor by sa mal správať ako dokonale racionálny človek – ideálne robot. Bez emócií, s úplnými informáciami a schopnosťou robiť vždy optimálne rozhodnutia.

Takýto investor však neexistuje ❌

Porovnávať sa s týmto ideálom je preto nielen nereálne, ale priam zbytočné.

Rovnako nereálne je očakávať, že väčšina ľudí bude investovať desiatky rokov bez jediného zásahu do svojho portfólia. Hoci by to z pohľadu teórie malo byť rozumné riešenie, v praxi je takáto disciplína skôr výnimkou.

▶️ Dobrou správou je, že väčšina investorov nepotrebuje robiť geniálne rozhodnutia.

Ideálny postup investičných rozhodnutí poznáme vždy až s odstupom času. Pri spätnom pohľade sa vždy nájde lepšia investícia alebo rozhodnutie, ktoré sme mohli urobiť. To je prirodzené a netreba sa tým znepokojovať.

Cieľom preto nie je dosiahnuť dokonalosť ani naopak – absolútnu pasivitu. Oveľa dôležitejšie je vyhnúť sa strategickým chybám, ktoré môžu mať dlhodobé následky.

Aké sú teda najčastejšie druhy týchto chýb?

• vôbec nezačať investovať
• predávať akcie počas paniky, keď sú trhy na dne
• opustiť dlhodobú investičnú stratégiu len preto, aby sme sa zapojili do aktuálnej investičnej mánie alebo trendu
• neustále presúvať peniaze medzi fondami či aktívami podľa ich krátkodobej, či dokonca minulej výkonnosti
• príliš koncentrovať majetok do jednéj populárnej pozície, témy alebo sektora.

Prečo robíme takéto rozhodnutia?

Za väčšinou stoja tri hlavné faktory.

1. Sila príbehov 🪅

Ľudia prirodzene vnímajú svet prostredníctvom príbehov a finančné trhy ich vytvárajú neustále.

Keď robíme nesprávne investičné rozhodnutia, často sa opierame o príbehy, ktorými si vysvetľujeme aktuálne dianie a neistotu okolo seba. Pri pohľade do minulosti sa nám všetko zdá byť jasné, pretože už poznáme koniec príbehu. Úplne iné je to však v prítomnom okamihu, keď ešte nevie, ako sa situácia vyvinie. Práve v tejto neistote si vytvárame vlastné scenáre a investujeme podľa nich.

2. Plynutie času ⏱️

Pozrieť sa na graf 20-ročného rastu akciového trhu trvá niekoľko sekúnd. Prežiť tých dvadsať rokov ako investor je však úplne iný príbeh.

Teória vs. prax.

V investičnej teórii zohráva čas relatívne malú úlohu. V praxi je však rozhodujúci. Počas dlhého investičného horizontu zažijeme obdobia rastu, poklesov, kríz aj eufórie. Každé z nich predstavuje príležitosť urobiť chybu.

3. Emócie 🤬

Takmer všetky investičné rozhodnutia ovplyvňujú naše emócie.

Teória investovania pôsobí chladne a jednoducho. Hovorí nám, že akciové trhy občas klesnú o 30 až 40%. Poznať túto informáciu je však niečo úplne iné, ako takýto pokles zažiť s vlastným kapitálom na trhu. Strach počas prudkého prepadu trhu býva oveľa silnejší než akákoľvek poučka z učebnice.

▶️ Práve kombinácia príbehov, plynutia času a emócií vytvára základ behaviorálnej medzery a spôsobuje investorom najväčšie straty.

Ako behaviorálnu medzeru zmenšiť? ↔️

Neexistuje univerzálny recept, ktorý by nás ochránil pred všetkými nesprávnymi reakciami. Existuje však niekoľko zásad, ktoré výrazne znižujú pravdepodobnosť kritických omylov.

1. Rozhodovať sa podľa vopred stanoveného plánu 📋

Pomáha mať vopred pripravený investičný plán s jasnými inštrukciami, ako sa zachovať pri výraznom poklese trhu alebo počas období vysokej volatility. Eliminujeme tým prehnané emočné reakcie.

2. Nastaviť si realistické očakávania 📌

Akciové trhy historicky prinášajú priemerný výnos približne 8% ročne. Zároveň však treba počítať s tým, že raz alebo dvakrát za generáciu môžu klesnúť o 30 až 40%.

Ak teda akcie niekoľko rokov po sebe prinášajú výnosy presahujúce 20% ročne, s veľkou pravdepodobnosťou nejde o nový štandard – ale skôr o obdobie s výrazne nadpriemerným zhodnotením, počas ktorého je rozumné očakávať návrat k dlhodobému priemeru.

Investičná teória je založená na dátach, štatistike a racionalite. Len zriedka zohľadňuje psychológiu investora, jeho emócie a skutočné skúsenosti spojené so samotným procesom investovania.

Dlhodobý úspech investora preto nezávisí od jeho schopnosti predvídať budúcnosť či od neustáleho hľadania dokonalých investičných príležitostí.

Oveľa dôležitejšie je vedieť zachovať disciplínu, mať realistické očakávania a vyhnúť sa rozhodnutiam prijatým pod tlakom emócií alebo okolia.

Práve tieto faktory majú omnoho väčší vplyv na to v tom, či investor napokon dosiahne svoje dlhodobé finančné ciele.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 154. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.