„Vedel som, že sa to stane.“
„Muselo to takto dopadnúť.“
„Bolo to predsa jasné.“
Pravdepodobne si si už niekedy povedal niečo podobné. Dôvod je jednoduchý. Keď nastane určitá udalosť, náš mozog okamžite spája nové informácie s už uloženými skúsenosťami a poznatkami. Tieto spojenia následne posilňujú fakty, ktoré si pamätáme.
Navyše, čím viac udalosť zapadá do zmysluplného príbehu, tým silnejší máme pocit, že sme všetko vedeli už vopred. Tušili sme to! A čím viac času uplynie, tým ťažšie je presne si spomenúť, ako sme pôvodne neistú situáciu vnímali. Postupne zabúdame na to, aké informácie sme mali v čase rozhodovania k dispozícii a ako sme ich vyhodnocovali.
Tento jav sa nazýva skreslenie spätného pohľadu (hindsight bias) a môže viesť k chybám aj pri hodnotení vlastných investičných rozhodnutí.
O čom konkrétne toto skreslenie hovorí a prečo ho máme?
Prvýkrát ho popísal Baruch Fischhoff v experimente z roku 1975. Účastníkom položil sériu otázok zo všeobecných znalostí a po testovaní im ukázal správne odpovede. Následne ich požiadal, aby si skúsili spomenúť na svoje pôvodné odpovede. Výsledok? Väčšina nadhodnotila kvalitu svojich znalostí a zabudla na svoje pôvodné omyly.
Mnohé štúdie v rôznych oblastiach tieto zistenia následne potvrdili. Ľudia teda často podceňujú, do akej miery ich minulé udalosti prekvapili – od parlamentných volieb a športových výsledkov až po výkonnosť akciového trhu.
Podobne ako iné psychologické mechanizmy má aj skreslenie spätného pohľadu evolučný pôvod: pomáha nám rýchlejšie spracovávať informácie a automatizovať úspešné činnosti. Na finančných trhoch však tento mechanizmus často zlyháva, pretože náhoda a riziko tu zohrávajú veľkú úlohu.
Ako môže skreslenie poškodiť investora?
Finančné trhy sú komplexné a predvídanie ich vývoja je takmer nemožné. Skreslenie spätného pohľadu však spôsobuje, že investori si myslia, že majú lepšie predikčné schopnosti, než je tomu v skutočnosti. A taká nadmerná sebadôvera následne vedie k nesprávnym rozhodnutiam.
Často vtedy hodnotíme rozhodnutie podľa výsledku a nie podľa samotného procesu rozhodovania. Náhoda preto môže spôsobiť, že pôvodne rozumné rozhodnutia vyzerajú spätne ako nerozvážne.
Tento mechanizmus tiež ovplyvňuje hodnotenie tých, ktorí konajú v mene iných – finančných poradcov, manažérov či politikov. Títo ľudia sú často nespravodlivo kritizovaní za neúspechy a nedostatočne oceňovaní za správne rozhodnutia.
U investičných manažérov je skreslenie spätného pohľadu obzvlášť rizikové. Investori môžu ignorovať, do akej miery výkonnosť fondu závisí od trhu alebo náhody, a preferovať „aktuálnych víťazov“, aj keď ich úspech mohol ovplyvniť šťastný zásah alebo načasovanie.
Stratégia, ako minimalizovať dopady skreslenia
Mozgu sa nedá úplne zabrániť v jeho evolučnom správaní, ale môžeme sa aspoň snažiť minimalizovať jeho negatívne účinky:
- Zaznamenávaj si svoje rozhodnutia: Vytvor si investičný denník. Zaznamenávaj si predikcie, očakávania a dôvody pre konkrétne kroky. Neskôr si môžeš objektívnejšie prezrieť, čo fungovalo a čo nie. A aj to, ako si premýšľal.
- Premýšľaj v pravdepodobnostiach: Priraďuj rôznym scenárom pravdepodobnosti. Pokiaľ výsledok nie je ideálny, môžeš si overiť, či si podľa dostupných informácií konal správne.
- Diskutuj o alternatívach: Po poznaní výsledku určitej situácie si spomeň na iné možné scenáre, ktoré mohli nastať. Diskusia o týchto alternatívach ti pomôže získať strategickejší pohľad do budúcnosti.
- Priprav sa na prešľapy: Je príjemné povedať „vedel som to“. Menej príjemné už ich vysloviť „mýlil som sa“. Skreslenie je často spojené s ľútosťou. Priprav sa, že občas urobíš chybu. Akceptuj, že je to prirodzená súčasť rozhodovania.
Dnes máme prístup k väčšiemu množstvu informácií než kedykoľvek predtým, ale samotné dáta nám ešte automaticky nezaručujú lepšie rozhodnutie. Naše mozgy sú evolučne prispôsobené na riešenie každodenných výziev, ale pri zložitých systémoch, ako sú finančné trhy, nás môžu viesť nesprávnym smerom.
Použitím vyššie uvedených stratégií môžeš znížiť vplyv skreslenia spätného pohľadu na svoje investičné portfólio.
Rozumný investor spochybňuje vlastné predpoklady a myšlienky, zastaví sa pri svojej prvotnej emočnej reakcii a využíva mechanizmy podporujúce racionálne rozhodovanie aj v situáciách, keď mu jeho inštinkt radí presný opak.
Toto bol blog č. 78. Všetky predchádzajúce nájdeš tu.
Ak sa ti tento príspevok páčil, zváž aj prihlásenie na môj odber. Tým pádom ti o ďalšom blogu príde priamo notifikácia. Urobilo tak už vyše 4.300 ľudí.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.