Jedna z otázok, ktorú často dostávam, je, či aktuálny trend posunu od aktívnej správy k pasívnemu investovaniu nevytvára jednu veľkú, desivú bublinu. Môžeme očakávať pohromu?
Osobne o tom pochybujem.
Ako člen komunity FIRE a fanúšik pasívneho investovania ma samozrejme zaujalo, ako je môj investičný prístup zrazu obviňovaný z narastajúcej neefektivity trhov a tvorby potenciálnej bubliny.
Zdroj: Bank of America
Čo všetko je vlastne bublina?
Vždy keď v médiách začujem slovo „bublina“, rozsvieti sa mi výstražná kontrolka. Dnes sa totiž týmto pojmom označuje takmer úplne všetko. Niekoľko príkladov:
- Zaostáva sektor malých spoločností za výkonnosťou celého trhu? To predsa musí znamenať, že veľké spoločnosti sú v bubline!
- Dosahujú hodnotové akcie nízke výnosy? Pozor, tie rastové sú asi v bubline.
- Je akciový trh aj napriek ekonomickému chaosu stále pomerne stabilný? Určite ide o bublinu…
… a takto by sme mohli pokračovať.
Nemýliť si mikro a makro
Je úplne bežné, že niektoré časti trhu môžu byť nadhodnotené a iné naopak podhodnotené. U čisto pasívnych investorov sa však tieto odchýlené ocenenia nedokážu porovnať, pretože pasívna správa jednoducho nakupuje váhy podľa indexu – bez ohľadu na ich aktuálnu vnútornú hodnotu.
Naopak aktívni manažéri si vyberajú tie tituly, ktoré po svojej individuálnej analýze považujú za atraktívne. Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že pasívny investor môže narušiť mechanizmus určovania cien jednotlivých akcií.
Ani tento argument však stále neznamená, že sa v bubline nachádza kompletne celý trh. Pokiaľ totiž investujete do celého trhu, držíte tým automaticky spoločne nadhodnotené aj podhodnotené akcie. Ich priemer sa vyrovnáva. Paradoxne tu teda máme ďalší dôvod, prečo zostať pasívnym investorom – nebudeme tak držať iba tých porazených.
Inými slovami, príliš veľa pasívneho investovania síce na jednej strane môže postupne spôsobiť nesprávne ocenenia jednotlivých titulov. Nie však trhu ako celku.
Všetko, čo nemôže pokračovať večne, raz skončí
Pasívni a aktívni investori žijú v symbióze. Ekonomická teória to opisuje veľmi jednoducho – trhy nemôžu byť nikdy 100% efektívne a transparentné. A táto informačná neefektivita a asymetria stále pretrváva. Veď prečo by niekto chcel byť aktívnym investorom, keby všetci pasívni investori okolo neho mohli zadarmo kopírovať jeho analytické zručnosti? Prečo by niekto venoval svoj čas, úsilie a peniaze komplikovaným analýzam a štúdiu desiatok spoločností?
Ako spomínam vyššie – ide o vzájomne výhodný obchod. Pasívni investori nie sú žiadni parazity, ktorí zneužívajú prácu svojich aktívnych kolegov. Aj aktívni investori totiž ťažia z toho, že trh nie je dokonale efektívny. Predstavte si napríklad, že ste aktívny investor a zistíte, že akcia ABC je podhodnotená. Pokiaľ by bol trh dokonale efektívny, v sekunde by cena vyskočila a vaša príležitosť na potenciálny zisk by bola okamžite preč.
Avšak na neefektívnom trhu s mnohými pasívnymi investormi môžete ako aktívny investor vstúpiť do hry bez toho, aby si to niekto všimol – a pokúsiť sa svoje informácie lepšie využiť vo svoj prospech. V istom zmysle teda aktívni investori tiež mierne „parazitujú“ na tých pasívnych.
Aktívni investori nie sú žiadni experti na trhové bubliny
A čo keď aktívni investori úplne odídu z trhu? Nezabudnime prosím ani na nasledujúci argument. Bubliny tu boli dávno predtým, ako vznikli indexové fondy. Od holandskej tulipánovej mánie po dot.com bublinu v roku 2000 – za oboma stáli najmä aktívni špekulanti, nie pasívni investori. V 90. rokoch indexové fondy takmer neexistovali, a napriek tomu vznikla obrovská bublina okolo technologických akcií.
Moja pointa? Aktívni investori sú možno šikovní pri výbere jednotlivých akciových titulov – avšak pri predpovedaní makro vývoja sú úplne tragickí – nemajú tušenie, kedy presne sa celý trh otočí. Makroekonomické predpovede od stock pickerov jednoducho nemôžu fungovať. Počas poklesov často navyšujú svoj podiel v akciách príliš skoro, a naopak počas býčieho trhu príliš neobratne zmierňujú svoje optimistické očakávania.
Pokiaľ teda nejaká bublina existovala, nevytvorili ju pasívni investori
A len pre istotu – akcie sa dnes skutočne môžu javiť ako predražené. Pridajme k tomu novú administratívu v Spojených štátoch, ktorá prilieva volatilný olej do akciového ohňa. Prepad trhu o desiatky percent dnes teda vôbec nemusí byť prekvapením. Ale veľmi pochybujem, že by jednou z jeho príčin bolo aj pasívne investovanie.
Trhový index je v podstate súhrnom toho, čo vlastnia všetci investori dohromady. Aktívne aj pasívne. Ak by pasívne investovanie spôsobovalo nejaké bubliny, tie by sa potenciálne mohli týkať iba niektorých akcií, rozhodne nie trhu ako celku. Keď totiž investujete do širokého indexového fondu, automaticky rozkladáte svoje peniaze medzi nadhodnotené aj podhodnotené tituly – a všetko sa v priemere vyrovná.
Preto si myslím, že obavy z toho, že pasívne investovanie destabilizuje finančný systém, nie sú na mieste.
FINANCIE KONZERVATÍVNE.