3 najväčšie mýty aktívneho investovania

Doba čítania: 4 minúty

Aktívne alebo pasívne? Táto otázka delí investorský svet na dva tábory. Každý prístup má svojich zástancov i odporcov – a spolu s nimi aj celý rad mýtov, poloprávd a nepochopení. Pozrime sa preto bližšie na tri, resp. štyri najčastejšie omyly, ktoré sa s aktívnym investovaním spájajú.

Mýtus #1 – Musíš poraziť trh

Kto z nás by nechcel dosahovať čo najvyššie výnosy pri čo najnižšom riziku? Tento cieľ sa často označuje ako „alfa“ – teda snaha získať vyšší výnos oproti ostatným investorom na trhu. Ak napríklad index S&P 500 dosiahne výnos 10% a my dosiahneme 12%, a to dokonca pri nižšej volatilite, náš rizikovo upravený výnos bude veľkým úspechom.

Porazili sme trh.

Základnou otázkou však zostáva, koľko investorov v skutočnosti potrebuje trh pravidelne porážať. Samozrejme, je príjemné dosahovať výnos stabilne nad trhom, avšak za 15 rokov skúseností v investičnom sektore som ešte nestretol investora, ktorého dlhodobým cieľom by bolo porážať trh.

Drvivá väčšina investorov skôr túži dosiahnuť taký výnos, ktorý je v súlade s ich finančnými cieľmi. Čo obvykle znamená výnos, ktorý prekoná infláciu a zároveň ich nevystaví nadmernému riziku straty kapitálu. A to, či pritom prekonajú trh, nemusí byť vôbec dôležité.

Pokiaľ je teda investičná stratégia nastavená v súlade s osobnými cieľmi investora, tzv. „alfa“ vôbec nie je nutná. V tomto zmysle je pre väčšinu investorov dôležitejšie dosahovať nie maximálne, ale primerané výnosy.

Je preto dôležité vytvárať si realistické očakávania a benchmarky – také, ktoré odrážajú finančné ciele investora, nie iba výkon trhu.

Mýtus #2 – S indexom si len priemerný

Mnohí si myslia, že pasívni investori využívajúci indexové fondy dosahujú len priemerné trhové výnosy. To však nie je pravda. Pasívni investori v skutočnosti patria medzi špičku. Ako to? Každoročné správy SPIVA od S&P Dow Jones Indices to opakovane potvrdzujú – podľa najnovších údajov až 90% aktívnych správcov nedokázalo za posledných 15 rokov prekonať svoj benchmark S&P 500.

Udržať si náskok pred trhom je pre aktívnych správcov extrémne náročné, najmä po započítaní vyšších poplatkov za ich služby. Mnohí musia navyše držať časť portfólia v hotovosti a často ho zaisťovať hedgovaním, čo znamená, že prostriedky od investorov u nich nie sú naplno zainvestované. Preto by nás vôbec nemalo prekvapiť, že aktívni manažéri za trhom výrazne zaostávajú.

Pasívny investor teda prostredníctvom trhového výnosu neberie žiadny priemer. Práve naopak – patrí medzi horných 10%. Do najvyššej ligy. Inými slovami, pasívni investori majú oveľa lepšiu pozíciu pre efektívne budovanie majetku v dlhodobom horizonte.

Mýtus #3 – Poplatky nie sú také dôležité

Počas svojej kariéry som opakovane videl, ako si správcovia za svoje služby účtujú oveľa viac, než je hodnota, ktorú svojim investorom prinášajú. S príchodom internetu sa však informácie stali dostupnejšími a technológie demokratizovali aj svet investovania – vďaka čomu sa aj predražení správcovia konečne dostali pod tlak.

Pre ilustráciu si predstavme sumu 10.000 eur, zhodnocovanú ročným výnosom vo výške 6%. Tá po rokoch narastie na 56.000 eur. Ak by sa však zhodnocovala s výnosom 8% ročne, konečná čiastka by narástla až na takmer 100.000 eur. To je obrovský (takmer dvojnásobný) rozdiel – ktorý ukazuje, že každé euro, ktoré necháme pracovať, významne zvyšuje náš profit.

Ďalší príklad? Zoberme si podielový fond, ktorý si účtuje ročný poplatok vo výške 1,4%, zatiaľ čo indexový fond bude stáť 0,6%. Rozdiel 0,8% sa na prvý pohľad možno nezdá veľký, avšak pri investícii 100.000 eur s ročným výnosom 7% budeme mať po 30 rokoch nasporenú čiastku, ktorá bude o 21% nižšiaa to iba kvôli vyššiemu poplatku. Inými slovami, lacnejšie indexové riešenie nám môže s nižším poplatkom o 0,8% priniesť 140.000 eur navyše.

Okrem toho, ako spomínam v predchádzajúcom bode – až 90% aktívnych správcov nedokázalo za posledných 15 rokov prekonať benchmark S&P 500. Vyšší poplatok teda neprináša žiadnu protihodnotu vo forme vyššieho výnosu. Naopak, bezcitne si ukrojil aj z toho mála, čo sa nám podarilo zarobiť.

V investovaní totiž platí, že z dlhodobého hľadiska máme dve istoty: infláciu a poplatky. Infláciu neovplyvníme, ale máme plnú kontrolu nad tým, koľko zaplatíme na poplatkoch. Hoci mnohým investorom, najmä tým začínajúcim, môže dlhodobo pri správe majetku pomôcť rada od profesionála, nemali by sa nechať zlákať mylnou predstavou, že vyšší poplatok automaticky znamená vyššiu hodnotu. Dnes už totiž existuje mnoho kvalitných nízkonákladových riešení, pri ktorých dostaneme vyššiu protihodnotu za menej peňazí.

Rovnako tak si treba dávať pozor na správcov, ktorí sa prezentujú ako aktívne a účtujú si tak vyššiu odmenu, ale v skutočnosti len kopírujú indexy. Tohto rastúceho trendu z posledných rokov som si vo svete správy majetku všimol opakovane.

Mýtus #4 – Riziko vieme vždy kvantifikovať

Definícia rizika je v modernej finančnej teórii často nejasný a mätúci. Tradičné učebnice ho obvykle definujú výlučne cez smerodajnú odchýlku a volatilitu. Takáto definícia však z viacerých dôvodov nie je presná.

  1. Volatilita nemusí byť vždy na škodu. V skutočnosti môže byť volatilita s pozitívnym sklonom (skewness) aj prínosná. Predstavme si portfólio, ktoré každý rok rastie o 20%, pričom občas klesne o 5%. Nikto by sa na takýto investičný scenár nesťažoval, aj keď z pohľadu štatistiky ide o výnos s vysokou volatilitou.
  2. Mnohé formy poistenia majú prirodzene negatívny sklon (negative skewness) a znižujú tak výnosy, ale bolo by zvláštne tvrdiť, že kúpa poistenia je automaticky vždy zlou stratégiou – aj keď poistná udalosť nakoniec nikdy nenastane.

Skutočné riziko pre väčšinu investorov v praxi znamená, že nebudú mať k dispozícii dostatok kapitálu v čase, keď ho budú potrebovať. A tento problém vzniká najmä z dvoch dôvodov:

  • Riziko straty kúpnej sily
  • Riziko trvalej straty kapitálu

Riziko trvalej straty kapitálu nastáva vtedy, keď úspory klesnú a sme nútení realizovať stratu odpredajom našich pozícií. Riziko straty kúpnej sily zase znamená, že naše úspory nedokážu držať krok s infláciou.

Každý investor teda riziko vníma inak. Preto by sme mali byť opatrní, pokiaľ sa ho snažíme zjednodušiť na jedno konkrétne číslo len preto, aby sme vytvorili všeobecný vzorec. Pri definovaní rizika je v skutočnosti potrebný oveľa individuálnejší a komplexnejší prístup.

Ďalšie články na čítanie:


FINANCIE KONZERVATÍVNE.

Chceš lepšie rozumieť svojim peniazom?

Prihlás sa do newslettera a získaj pravidelné tipy na investovanie, úspory a finančné plánovanie priamo do svojej schránky. Žiadny spam, len kvalitný obsah.

E-Book FINANČNÉ DESATORO
E-book INVESTOVANIE PRE BUDÚCNOSŤ
E-book AKO ÁNO INVESTIČNÉ BLOGY