A čo ak problémom nie je šírenie nenávisti ale samotný systém? Sám som nečakal také pekné načasovanie tohto postu.

Demokracia vraj nie ideálny systém, ale nič lepšie zatiaľ nemáme, hovorieval Churchill. Ale je to naozaj tak? Do rúk sa mi dostala kniha holandského liberálneho inštitútu ponúkajúca pohľad na filozofiu, ktorá by vraj mala prirodzene nasledovať po demokracii, akú dnes poznáme. Zdá sa totiž, že ľud v demokraciách nevládne prakticky vôbec.

Ktorá diaľnica sa má postaviť ako prvá? Aký veľký má byť štátny dlh? Ideme vojensky napadnúť cudziu krajinu? Vďaka internetu a technológiám je dnes napríklad nesmierne jednoduché robiť referendá na podobné (a mnohé ďalšie) otázky kľudne aj každý týždeň. Alebo dnes ľudia nie sú dostatočne inteligentní na to, aby o niektorých otázkach rozhodovali sami? Tento argument by obstál, keby sme mali záruku, že naši volení predstavitelia sú elita národa z pohľadu IQ (či aspoň EQ). To však určite nie je pravda.

Niekto by tiež mohol namietať, že väčšina ľudí nie je schopná žiť slobodne lebo nie sú dostatočne zodpovední alebo si netúžia viesť vlastné nezávislé životy. Avšak totožný argument bol použitý proti zrušeniu otroctva alebo pri emancipácii žien. Černosi vraj nemôžu byť slobodní lebo sú úplne negramotní a nevedia sa o seba postarať. A väčšina z nich aj tak nechce byť slobodná. A ženy? Rovnocenné práva či vlastný príjem mať nemôžu. Nemajú k tomu historický vzťah.

História však ukázala opak.

A rovnako sa vraj bojíme zrušiť demokratický štát. Lebo ľudia vraj nebudú sebestační a nevedia sa zorganizovať sami v skupinách podľa vlastného výberu – vo firmách, kluboch, odboroch, asociáciách, komunitách či rodinách. Na jednej strane mi táto liberálna optika, ako ďalší vývoj modernej spoločnosti, dáva zmysel. Sám som sa prednedávnom podobne „liberálne“ vyjadril pri téme štátnych dôchodkov, ktoré by sa mali úplne zrušiť.

Pre dlhodobé dobro všetkých zúčastnených. Na strane druhej mám pocit, že organizovanú hierarchiu spoločnosti končiacu cisárom/monarchom/premiérom (doplň si podľa chuti) je obtiažne nahradiť.

Hierarchické usporiadanie spoločnosti postavené na hodnotovom jadre, je z môjho pohľadu (napriek potenciálnym konfliktom v štruktúre) stále efektívnejšie ako dobrovoľná spolupráca nekonečného množstva slobodných spolkov a komunít. Ale možno sa mýlim.

Nižšie som spísal 9 myšlienok z tejto ultra-krátkej knihy, ktoré ma zaujali. Nesúhlasím s knihou úplne. Ani na 80%. Skôr tak na 40%. Vítam však tému, ktorú priniesla. Kríza demokracie v západnom svete je totiž evidentná a mám pocit, že jej nasledovníka budeme potrebovať už čoskoro.