Publikované: 3 apríla, 2026

Skúsenosti samy o sebe nezaručujú lepšie investičné rozhodovanie.

Naopak – práve pokročilejší investori často podliehajú sofistikovanejším chybám, ktoré môžu dlhodobo výrazne znižovať ich výnosy. Tento článok sumarizuje sedem kľúčových omylov, ktoré sa v praxi opakujú, a ukazuje, prečo je také ľahké im podľahnúť.

1. Hľadanie konzistentnej výkonnosti

Pri výbere jednotlivých fondov snáď neexistuje škodlivejší faktor ako snaha o dosiahnutie konzistentnej a bezproblémovej výkonnosti.

V praxi ide predovšetkým o prehnaný obdiv k fondom a manažérom, ktorí dokážu krátkodobo prekonávať svoj benchmark. Problém spočíva v tom, že krátkodobý úspech často mylne považujeme za dôkaz schopností alebo za signál, že bude pokračovať aj v budúcnosti.

Aby mala takáto konzistentná výkonnosť skutočnú vypovedaciu hodnotu, museli by sme veriť jednej z dvoch vecí:

• že manažér dokáže predvídať krátkodobý vývoj trhu – čo je veľmi nepravdepodobné, pretože krátkodobé pohyby sú nepredvídateľné
• alebo že priaznivé trhové podmienky či investičný štýl budú fungovať trvalo – čo sa takisto nestáva

Investori si často pletú šťastie alebo aktuálny trend so skutočnými schopnosťami správcu fondu. Jedinou zmysluplnou konzistenciou je pritom konzistencia správania fondu voči jeho stratégii. Honba za výkonnosťou vedie k nevhodnému správaniu – investori preskakujú z jedného „víťaza“ na druhého. Akonáhle výkon zakolíše, fond predajú a presunú sa inam. Pokiaľ nedokážeme akceptovať kolísanie a dlhšie obdobie slabších výsledkov, mali by sme aktívne riziko v portfóliu minimalizovať.

2. Podceňovanie kapacity fondu

Rast objemu spravovaných aktív prirodzene obmedzuje možnosti fondu:

• zužuje investičné príležitosti
• znižuje flexibilitu
• zvyšuje riziko likvidity

Aj keby sa trhové podmienky nezmenili, fond nemusí zopakovať svoje historické úspechy len preto, že je dnes výrazne väčší ako predtým. Investori by tento faktor nemali ignorovať ani riešiť spätne, ale aktívne ho sledovať.

3. Nákup tematických fondov zo zlých dôvodov

Tematické fondy sú populárne najmä vďaka silnému príbehu.

Často však ide iba o momentum podporené marketingom. Investovanie do trendov samo o sebe nie je problém – ak rozumieme tomu, prečo to robíme. Argument, že ide o podhodnotenú príležitosť, však býva často nepresný. Pokiaľ je trend populárny, je veľmi pravdepodobné, že sa už dávno premietol do ceny. Ďalším rizikom je správne načasovanie výstupu z týchto investícií.

4. Zabúdanie na to, že všetci sme aktívni investori

Delenie investovania na aktívne a pasívne je užitočné, ale v skutočnosti príliš zjednodušené. Každý investor sa pohybuje niekde medzi týmito dvoma extrémami. Žiadne portfólio ani rozhodnutie nie je čisto pasívne.

Aj pri jednoduchom portfóliu 60/40 vzniká rad aktívnych rozhodnutí:

• Zahrnúť iba vyspelé trhy, alebo aj rozvíjajúce sa ekonomiky?
• Aká má byť durácia dlhopisovej zložky?
• Majú byť súčasťou portfólia high-yield dlhopisy? Zlato? Koľko držať hotovosti?

Kľúčové je uvedomiť si, že ani pasívni investori nie sú imúnni voči behaviorálnym chybám. Dlhodobý úspech niektorých stratégií vytvára dojem, že stačí investovať a nič neriešiť. V praxi však prichádzajú obdobia, kedy tieto stratégie zaostávajú a práve vtedy vzniká pokušenie meniť rozhodnutie.

Každý z nás teda podstupuje určitú mieru aktívneho rizika. Dôležité je ho poznať a byť pripravený na behaviorálne pasce – bez ohľadu na investičnú filozofiu.

5. Strácanie sa v komplexnosti

Mali by sme sa vyhýbať investíciám, ktorým nerozumieme alebo ich nedokážeme jednoducho vysvetliť. Komplexné fondy pôsobia lákavo – vyzerajú sofistikovane a často sľubujú nekorelované výnosy či odolnosť voči rôznym trhovým podmienkam.

V praxi však kombinácia zložitosti fondov a samotných trhov často riziko zvyšuje – a to spôsobmi, ktoré je takmer nemožné predvídať. Výnosy jednoduchších stratégií boli v posledných rokoch veľmi silné. Aj keď môžu byť v budúcnosti nižšie, ku komplexným fondom by sme mali pristupovať s opatrnosťou a zdravým odstupom.

6. Predpoklad, že nadvýnos je štandard

Pri výbere fondov nás často ovplyvňujú rôzne skreslenia, napríklad survivorship bias (skreslenie preživších). Sledujeme iba fondy, ktoré „prežili“ – teda tie najúspešnejšie. Výber navyše často zužujeme pomocou filtrov založených na historickej výkonnosti. Vo výsledku analyzujeme hlavne fondy s dobrými výsledkami a hľadáme dôvody, prečo by mali byť úspešné aj naďalej. To je však chybný východiskový bod.

Základnou hypotézou by malo byť, že každá aktívna stratégia skôr či neskôr zlyhá – aj keď bola v minulosti úspešná. A až na jej vyvrátenie by sme mali požadovať silné dôkazy. Správny prístup je opačný: predpokladať, že fondy budú zaostávať a až potom hľadať dôvody, prečo by niektoré mohli byť výnimkou.

7. Príliš krátky investičný horizont

Ak by sme mali vybrať jednu vec, ktorá najviac zlepší rozhodovanie investorov, bolo by to predĺženie investičného horizontu. Čím kratší horizont sledujeme, tým viac podliehame náhode a reagujeme na šum namiesto relevantných dát.

Paradoxne platí, že čím viac sa snažíme byť sofistikovaní a dôslední, tým častejšie sledujeme priebežnú výkonnosť a tým horšími dlhodobými investormi sa stávame.

• kontrolujeme investície príliš často
• robíme sebavedomé závery z krátkodobých pohybov
• zbytočne obchodujeme

Každé rozhodnutie pritom pôsobí racionálne, pretože máme k dispozícii množstvo informácií. Navyše presun z menej výkonného fondu do výkonnejšieho prináša okamžitý dobrý pocit. Skutočné náklady si však uvedomíme až spätne – v dlhodobom horizonte.

Investičné horizonty sa skracujú a obchodná aktivita rastie. To, čo nám krátkodobo pomáha zvládať tlak, často v skutočnosti poškodzuje naše dlhodobé výnosy.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.

P.S. Toto blog č. 132. Všetky predchádzajúce (a mnohé ďalšie) nájdeš na mojom webe.

Nezabudni na homepage zanechať odber. Tým pádom ti o mojom ďalšom blogu príde notifikácia mailom. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek ti začnem liezť na nervy.