Tri základné typy kompromisov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ekonomiky a nášho finančného života:

1. Dokonalá ekonomika neexistuje

Takto vyzerali roky 2010 až 2019:

• nízky rast HDP
• nízka inflácia
• stagnujúce mzdy
• pomalý trh práce
• relatívne vysoká nezamestnanosť
• nulové úrokové sadzby

A toto sú (zatiaľ) roky po pandémii 2020 až 2025:

• vyšší rast HDP
• rýchlejší rast miezd
• vyššia inflácia
• solídny trh práce
• nízka nezamestnanosť
• vyššie úrokové sadzby

Chceme rýchlejší rast miezd? Potom musíme počítať s vyššou infláciou.

Chceme nízke úroky na hypotéke? Potom budú nízke aj úroky na sporiacich účtoch.

Chceme vyšší ekonomický rast? Potom bude trh práce napätý.

Tieto vzťahy síce nie sú pevne dané, no porovnanie dvoch posledných ekonomických cyklov jasne ukazuje, že všetko niečo stojí. Pravdepodobnosť, že vznikne dokonalé prostredie s vysokými úrokmi pre sporiteľov, rýchlo rastúcimi mzdami, lacnými úvermi, silným trhom práce a zároveň nízkou infláciou, je nepravdepodobná.

Bohužiaľ, takto ekonomika nefunguje. Aj preto sa v nej vždy nájde dôvod na niečo sa sťažovať.

2. Kupovanie nehnuteľnosti

Aktuálny kompromis na trhu s bývaním možno zhrnúť takto:

• Silnejší ekonomický rast → vyššie úrokové sadzby → majitelia nechcú predávať, pretože majú hypotéky s nízkym úrokom → nedostatok ponuky → slabá dostupnosť bývania

• Slabší ekonomický rast → nižšie úrokové sadzby → vyšší dopyt po bývaní → viac konkurencie a slabšia vyjednávacia pozícia kupujúcich

Opäť nejde o železné pravidlo, avšak na trhu s bývaním možno vidieť podobné vzorce, ktoré sa neustále opakujú. Keď úroky na hypotékach rastú, aktivita na trhu ochladne. Keď klesnú, trh sa aktivizuje. Hoci volatilita úrokov tejto situácii tiež príliš nepomáha. Približne pred rokom a pol bola 30-ročná hypotéka s úrokovou sadzbou vyše 5%. Vyššie sadzby vtedy trh citeľne spomalili. Dnes sme však späť takmer na 3% a trh zjavne ožíva.

Transakcie prebiehajú neustále – manželstvá, rozvody, úmrtia, povýšenia, nové pracovné miesta či zakladanie nových domácností sa jednoducho nedajú zastaviť.

Nižšie úrokové sadzby trh síce rozhýbu, ale ťažko si predstaviť stabilizáciu rezidenčného sektora bez poklesu cien. Pokiaľ je naopak ponuka nízka, je to najmä preto, že sa málo stavalo a ceny od pandémie vzrástli o desiatky percent.

Úprimne dnes ľutujem každého, kto si hľadá bývanie. Pre kupujúceho to vôbec nie je jednoduchá situácia.

3. Rovnováha medzi šetrením a míňaním

Niektorí ľudia tvrdia, že najdôležitejšie je sledovať si výdavky, pretože práve to určuje výšku nášho budúceho finančného majetku. Iní hovoria, že treba utrácať, kým sme mladí. Ďalší zase, že práve v mladosti je potrebné najviac šetriť.

Jedni si myslia, že finančný kapitál by mal vrcholiť okolo päťdesiatky. Iní by naopak svoj majetok na dôchodku najradšej ani nečerpali.

Aký je záver?

Každý máme svoje priority.

Je to ako cesta autom: ten, kto ide pomalšie ako ty, je slimák, a ten, kto ide rýchlejšie, je šialenec. Pričom podobne uvažujeme aj o peniazoch: ten, kto šetrí viac ako ty, je držgroš a ten, kto viac utráca, blázon.

Pravda však je, že život je séria kompromisov. Najdôležitejšie je určiť si vlastné priority. Ja osobne nemám problém minúť viac za veci, ktoré považujem za hodnotné. Napríklad za vzdelanie mojich detí či cestovanie s rodinou. Zároveň mi ale nevadí škrtať výdavky tam, kde mi to neprináša veľkú radosť – ako luxusné autá či značkové oblečenie.

Podstatou je nájsť rovnováhu. Utrácať za to, čo ti prináša šťastie, a obmedziť to, čo pre tvoj pocit spokojnosti veľa neznamená.

---

Toto bol jubilejný blog č. 100. Všetky predchádzajúce nájdeš tu.

FINANCIE KONZERVATÍVNE.