To Top

Čo ma naučil New York?

New York. Mesto, ktoré nikdy nespí. Aj takto je opisované aktuálne najväčšie a najdynamickejšie mesto v USA, srdce svetovej burzy, taktiež známe aj ako najväčšie divadlo sveta. Mal som konečne česť v tomto meste zopár dní pobudnúť a pozrieť sa na to, čomu tak vďačí za svoj verejný úspech a či si ho vôbec zaslúži. Toto hodnotenie je subjektívne (moje) a nezaoberá sa tipmi, kde máte v New Yorku cestovať, akú architektúru máte hľadať, či ktorý hotel je najlacnejší. Taktiež však nechcem písať slohovú prácu či komplexnú analýzu celej spoločnosti lebo by to nikto z vás ani nečítal. Preto som sa nižšie rozhodol opísať 5 hlavných bodov, ktoré ma na New Yorku počas mojej návštevy najviac zaujali.
Skôr ako západ slnka ma totiž vždy viac bavilo pozorovať a čítať ľudí.
V prvom rade musím podotknúť, že všeobecne nerád cestujem. Nemám veľkú potrebu vycestovať za morom, pyramídami či vodopádmi, ktoré si môžem v kľude pozrieť aj doma cez internet (ale tá atmosféra, áno, ja viem.. ). Vždy som tvrdil, že si dostatočne oddýchnem aj doma na záhrade s knihou v ruke a nepotrebujem sa k tomu tlačiť na letisku a obzerať miestnu architektúru či západ slnka. Dôvodom, ktorý ma ťahá na nové miesta, sú však ľudia. Skôr ako západ slnka ma totiž vždy viac bavilo pozorovať a čítať ľudí. Zatiaľ, čo si všetci okolo mňa fotia miestne pamiatky, ja sledujem ,,domácich” a ich správanie. Väčšinu svojho času v New Yorku som v podstate strávil pozorovaním miestnych, vďaka čomu som síce možno nestihol vidieť všetky slávne pamiatky, ale za to som o to viac spoznal myslenie tamojších ľudí, z ktorého viete vyčítať všetko ostatné.
NY

1. Systém

Chipotle, Wendys, IHOP. A mnohé ďalšie známe siete fast-food reštaurácií. Existujú ich tam desiatky, či dokonca stovky. Konkurencia je obrovská. Všetky do jednej sú v porovnaní s tými našimi špinavšie, personál a obsluha sú na prvý pohľad na horšej úrovni ako u nás, hygiena zďaleka nie je dokonalá, ale čuduj sa svetu, stále majú vypredané.
Rast je definovaný jednoduchosťou a opakovateľnosťou.
Nie však preto, že by Američania mali radi nižší štandard, boli by všeobecne väčší bordelári, alebo kvôli tomu, že dopyt prevažuje nad ponukou. Za úspechom stojí systém daných reštaurácií. Je totiž jednoduchý a opakovateľný. Postup pri príprave jedla je nemenný. Ako zákazník vždy viete, čo dostanete. Produkt (v tomto prípade jedlo) má vždy totožnú kvalitu. Kuracia placka chutí v danom reťazci rovnako v New Yorku ako v tisíce kilometrov vzdialenom Las Vegas. BigMac z Times Square je chuťovo na 99% totožný s BigMac-om o 3 ulice ďalej. Je to práve systém, ktorým si reťazce držia rovnaký štandard a tým pádom aj svojich verných zákazníkov. Máte chuť na Chipotle? Ak áno, už teraz viete, čo vám pripravia a ako to bude chutiť. Keď dáte zákazníkovi stabilnú úroveň produktu či služby s ktorou je spokojný, odpustí vám menšie chyby v podobe neporiadku či obsluhy. Naopak to bohužiaľ nefunguje.
Ak totiž produkt neviete jednoduchým systémom duplikovať, nemôžete ho robiť vo veľkom. Rovnako to platí aj v ostatných biznisoch. Rast je definovaný jednoduchosťou a opakovateľnosťou. A ja stále neviem, ako mi v tom našom Primi bude nabudúce chutiť. Je fajn, že tam WC umývajú každú hodinu a obsluha má vždy vypraté košele. Škoda však, že ja som sa tam prišiel hlavne najesť..
Times Square

2. Pridaná hodnota

Prečo v USA dokážu, narozdiel od našich športovísk, skoro každý športový zápas či event vypredať? Ako to, že tribúny sú tam stále plné? Je Amerika športový národ? Nie. Skôr naopak. Oceňujú tamojší diváci vysokú úroveň profi líg (NHL, NFL, NBA)? Kdeže, vypredané sú taktiež skoro všetky stredoškolské či univerzitné zápasy.
Skromne odhadujem, že počas zápasu NHL, na ktorom som sedel, približne polovica ľudí v hľadisku netušila, čo je to ofsajd. Asi tretina nepoznala, proti ktorému súperovi vlastne dnes hrajú, a štvrtina ľudí v hľadisku vám nepovie viac ako 3 mená hráčov ich domáceho tímu. Či je to smutné, nechám na vás. Určite aj mňa pichlo pri srdci, keď som počul pána za mnou ako sa pýta, kto je to ten Crosby a kedy začne druhý polčas. Na druhej strane tvrdím, že šport sa hrá v prvom rade pre ľudí. A tí sú v New Yorku, podobne ako v celej USA pravidelne na každom domácom zápase v hojnom počte. Čím to teda je? Odpoveďou je pridaná hodnota. V skratke - počas našej návštevy zápasu NHL bol aktuálny hokejový zápas iba zlomok celej show, ktorú ste mohli na štadióne zažiť. Už na ceste do arény ste v metre mohli sledovať veselých fanúšikov nadšene spievajúcich tímové hymny, ktoré vo vás prebudili skvelú náladu. Po príchode na štadión sledujete, ako si davy ľudí šialeným tempom kupujú klubové dresy, čiapky, šály či puky podpísané domácimi hráčmi. Môžete sa fotiť s maskotmi, či súťažiť v rôznych súťažiach. O deti sa vám dokonca počas celého zápasu postarajú tamojší animátori. Dokonalá rodičovská idylka. Pred zápasom vidíte nádhernú 3D grafiku premietanú na ľade zobrazujúcu históriu a vývoj klubu, na ktorý ste rázom oveľa viac hrdý. Emócie gradujú, pomedzi to zopár reklám až po emotívne odspievanú národnú hymnu. Zápas sa ešte ani nezačal a vy už máte za sebou hodinový zážitok plný emócií a je o vás postarané ako o pravého hosťa! A to celá show trvá ešte ďalšie 3 hodiny - pravidelné reklamné prestávky počas zápasu, súťaže, hromadné nacvičené pokriky, laserové show, ,,selfie” aktivity priamo počas zápasu, interaktívne interview s hráčmi, priblíženie ich profilov, hromadné zbierky pre rôzne nadácie, a mnoho iných aktivít. Pointa?
Ľudia nechodia na basketbal či na hokej. Oni prišli na obrovskú show popri ktorej si môžu navyše pozrieť aj prvotriedny futbalový či hokejový zápas.
Nestačí človeka posadiť a čakať, že zápas je to jediné, čo ho zaujíma. Je potrebné sa o neho po celú tu dobu postarať, zapojiť ho do diania, a priniesť mu pridanú hodnotu a zážitok, na ktorý niekoľko dní nezabudne. To je napríklad hlavný dôvod, prečo je na mnohých štadiónoch vypredané napriek tomu, že domáci tím hrá slabo a jeho výsledky sú mizerné. Ľudia chodia na show a sú nadšení, keď sa ich tímu darí. Nie naopak.
MSG

3. Väčší bojovníci

Konkurencia v New Yorku je logicky rádovo vyššia ako u nás. Vo všetkých smeroch. Evidentný rozdiel som však vnímal najmä v postoji ľudí najnižších príjmových skupín. Ľudia bez peňazí tam o svoje prežitie totiž bojujú omnoho húževnatejšie ako tí u nás. Dokonca vo väčšine prípadov aj s úsmevom na tvári. Videl som mnoho ľudí ponúkajúcich mi rôzne haraburdy či hračky, stále však boli slušní a usmiati napriek tomu, že v ich očiach vidíte boj, ktorým si každý deň musia prejsť, aby sa uživili. Sú to bojovníci. Každý vás slušne pozdraví a poprosí. Áno priznávam, občas vyzerá strojene, keď si uvedomíte, že nie je možné, aby boli všetci nasilu takí šťastní celý deň. Ale nie je to jedno? Hlavne, že ho nepokazili vám.
Mnoho našich bezdomovcov by som ochotne poslal do New Yorku aspoň na 1 týždeň, aby videli ako sa bojuje o strechu nad hlavou. Niekomu to môže prísť otravné, ja si však cením tú snahu, lebo práve takéto prostredie - snaha niečo zmeniť, posúva dopredu celú spoločnosť.
Našich bezdomovcov by som ochotne poslal do New Yorku aspoň na 1 týždeň
P.S.: Sám poznám vo svojom okolí ľudí, ktorí zo Slovenska odišli do zahraničia s pocitom krivdy ako to v tejto krajine nefunguje, pričom neskôr zistili, že Slovensko je úplne v poriadku a celý problém je skôr v ich samotných hlavách.

4. Stále online

Vedel som, že sa mi niekde v centre podarí počas dňa nájsť wifi. Ale netušil som, že ju nájdem doslova všade - Free City Wifi, Free Times Square Wifi, Free Wall Street Wifi, Macys Wifi, 5th Avenue Wifi, Park Avenue Wifi, atď.
Kdekoľvek sa na Manhattane pohnete, neustále ste online.

5. Menší zhon

Zaujímavé je, že som sa hneď prvý deň ,,prichytil” ako človek s najrýchlejšou chôdzou Nepamätám sa či ma počas prvých 4 dní niekto obehol na chodníku. A to som sa nikam neponáhľal. Myslel som si, že v meste, ktoré nikdy nespí, by sa naháňať mali hlavne všetci ostatní okrem mňa - veď ja som tam bol iba na dovolenke
Taktiež ma zaujalo, že chodci mali na prechode vždy prednosť. Každé auto vám v okamihu na prechode zastavilo. Dokonca aj na Wall street. Možno je predsa len ten ich legendárny zhon stále ,,pomalší” ako u nás. Aj keď ja asi nie som dobrá mierka

Toľko môj krátky postreh. Verím, že som vám dokázal New York priblížiť aj z inej strany než ako ste ho doteraz poznali a zároveň dúfam, že sa mi možno podarilo vás aj trošku navnadiť, aby ste si ho išli pozrieť aj sami, Oplatí sa.
Na záver pripomínam, že sa jedná o môj subjektívny pohľad. Neznamená to, že mám vo všetkom pravdu. Snažil som sa opísať svoje videnie sveta a to, ako hodnotím veci z môjho pohľadu.
Netvrdím, že NY je lepší ako Bratislava či Nitra. Hovorím len, že je v mnohom odlišný a dá sa z neho veľa priučiť. Najmä od ľudí.
Mám rád New York.