To Top

8 dôvodov prečo sú bývalí športovci ideálni do práce či biznisu.

Olympiáda v Riu nám pred chvíľou skončila. A tak, ako každé 4 roky, aj tentokrát sme mohli sledovať tých najlepších športovcov na svete v súbojoch o ,,titul nesmrteľnosti”.
Šport mal v spoločnosti vždy špecifické postavenie. Tí najlepší športovci sú našimi vzormi, sú uznávaní, dobre platení, oceňovaní, pozývaní ako hostia na konferencie či medzi smotánku. Otázkou však je, ako športové prostredie formuje charakter, vlastnosti a postoje človeka. Majú športovci výhodu v pracovnom živote oproti ľuďom, ktorí sa nikdy žiadnemu športu nevenovali? Je šport prospešný nielen pre naše telo ale rovnako aj pre naše ostatné schopnosti či charakter?
Ako bývalý športovec nižšie uvádzam 8 dôvodov, prečo majú podľa mňa športovci navrch.

1. Konkurenčné prostredie

Konkurencia sa v športe začína už odmalička. Niektoré ,,slabé kusy” síce postupne končia už v mladom veku, väčšina z nich však v športe naďalej pokračuje. Veď ktorý otec to s dieťaťom ,,zabalí” iba preto, že dieťa nevyniká v 9-tich rokoch? Až na niektoré výnimky, akými sú obrovské svetové talenty, ktoré odmalička dominujú počas celej kariéry, vo väčšine športov sa pravý potenciál stať sa vynikajúcim športovcom začína ukazovať vo veku 15 - 20 rokov. Konkurencia teda postupne nekončí, len dozrieva. Rovnako ako v biznise. A vďaka športu ste na konkurenciu pripravený už od útleho veku.

2. Princíp ,,Niečo za niečo”

S úžasom som po ukončení mojej športovej kariéry sledoval, koľko ľudí v mojom okolí očakáva zlepšenie výsledkov vo svojej práci, vzťahov v rodine, alebo vo svojom okolí, ale nie sú si vôbec vedomí toho, že by k zmene mali prispieť svojou aktivitou. Pozor, teraz nevravím o ochote urobiť zmenu, ale o samotnom uvedomení si nutnosti aktivity!
Uvediem jednoduchý príklad. V športe jasne platí, že keď chceš byť rýchlejší či silnejší, musíš pridať v tréningu - viac behať, cvičiť, možno upraviť stravu - jednoducho vykonať určitú aktivitu vedúcu k zlepšeniu. Tento istý princíp totiž funguje aj v bežnom živote. Chceš vedieť po anglicky? Chceš zlepšiť svoje obchodné výsledky? Chceš sa zlepšiť v odbornej sfére? Musíš pre to niečo spraviť. Znie to ako klišé, ale naozaj s údivom vo svojom okolí sledujem mnoho ľudí túžiacich po zmene bez potrebnej aktivity. Najmä vďaka tejto vlastnosti viem už sčasti odhadnúť, ktorí ľudia sa v mladosti venovali športu a ktorí nie. Túto vlastnosť totiž športovci považujú za samozrejmú.
Koniec koncov, definícia šialenstva znie jasne: Robiť to isté dokola a pritom očakávať iné výsledky.

3. Odolnosť

Počas mojej kariéry som nerád bránil. Riadil som sa skôr heslom ,,Kto sa vracia, neverí branárovi” a preto by ste ma počas zápasu na našej obrannej polovici ihriska častokrát hľadali márne. Nešlo o to, že by som nebol tímovo orientovaný, ale vždy som bol skôr ten, kto si pýtal puk a chcel rozhodnúť. Inak povedané, vždy ma viac tešilo víťazstvo 8:7 ako 1:0. Vzhľadom na tieto skutočnosti som bol mnohokrát počastovaný výčitkami trénerov smerom k mojej osobe. Je dôležité pripomenúť, že pojem hokejový tréner má ďaleko od diplomata - spätnú väzbu v štýle ,,Plus-mínus-plus” tu teda určite nehľadaj.
Ako sa vraví, keď sa ťa niekto dotkne raz, môžeš to ťažšie znášať. Keď však hodnotenia tohto typu počúvaš častejšie, rešpektuješ ich a berieš ich profesionálnejšie, nie tak osobne.
Športovci sú vo väčšine prípadov zvyknutí na tvrdšiu komunikáciu či emócie zo strany nadriadeného. Podvedome sa naučili nebrať to osobne. Keď ťa totiž počas zápasu tréner ,,zvozí”, nemáš čas sa uraziť. O necelé 2 minúty ideš znova na ľad a musíš podať maximálny výkon. Plus je známe jedno pravidlo: Keď po tebe tréner kričí, všetko je OK. Horšie je, keď už je ticho. Vtedy si mu totiž už ukradnutý. A to isté platí aj v pracovnom či súkromnom živote. Určite nie je dobré robiť chyby, ale hnev bude vždy vnímaný ako prejav záujmu.

4. Dlhodobý horizont

Každý športovec chce byť raz profesionál. Netrénuje na to, aby hral mesiac, rok alebo určitú jasne stanovenú dobu. Chce hrať, pokiaľ bude môcť. Nerieši, čo bude o týždeň alebo o mesiac. Áno, pripravuje sa na najbližšie zápasy či turnaje, ale šport samotný robí preto, lebo ho baví a jeho kariéra je smerovaná dlhodobo. Koľko dnešných spoločností či pracovníkov má k svojej kariére podobný prístup?

5. Kontakty

Na práve skončených OH v Riu súťažilo vyše 11.500 športovcov z viac než 200 krajín sveta. Celý event trvá viac ako 2 týždne. Ktorý event, konferencia, či networkingová agentúra vám poskytne takýto obrovský priestor pre získanie a budovanie vzťahov?
Počas svojej kariéry som osobne spoznal stovky ľudí od spoluhráčov, trénerov až po funkcionárov vo viac ako 15 krajinách sveta. Vytvoril som si obrovskú sieť kontaktov. Mnoho športovcov počas svojej bohatej kariéry precestuje kus sveta a získa známosti, ktoré jej môže závidieť mnoho výkonných riaditeľov.

6. Time management

Skúste zladiť šport a školu. Profesionálnu kariéru a rodinu. Športovci oproti svojim rovesníkom častokrát museli zvládať viacero úloh naraz. Vedia si zorganizovať čas.

7. Teamwork

Tento posledný bod samozrejme platí pre športovcov pôsobiacich v koletívnych športoch. Mať vo svojej futbalovej jedenástke 11x Messiho by vám v ničom nepomohlo, skôr naopak. Nemal by kto brániť, kto chytať, vyhrávať hlavičkové súboje, či získavať lopty v strede poľa. Messi je samozrejme skvelý hráč, no práve rozmanitosť je základom tímovej práce. Rovnako ako to platí aj v organizáciach. Niekto je výborným lídrom, iný zase viac rozumie číslam a pre niekoho je základom odbornosť - je expertom vo svojom obore. Hovorí sa, že neexistuje zle pracujúci človek, iba človek pracujúci na zlom mieste, ktoré mu nesedí. Vytvoriť dobre fungujúci tím, kde dosadíte správnych ľudí na správne miesta je umenie. Základom je však vôbec pochopiť princíp tímu. A ten športovci chápu odmalička.

8. Fair-play

Predstavte si bývalých športovcov vo vedení nadnárodných spoločností, ktorí sa princípom fair-play riadia aj v biznise. No nebolo by to úžasné?

Verím tomu, že športovci dnes vedia do organizácií priniesť vysokú pridanú hodnotu a majú vlastnosti, ktoré na pracovnom trhu neviete len tak ľahko získať. Napriek tomu ma mrzí, že téma zaradenia bývalých športovcov do bežného života je u nás stále tabu. Sám vo svojom okolí poznám veľa známych, ktorí majú po ukončení kariéry problémy s alkoholom, drogami, hazardom či sú odkázaní na odbornú pomoc psychológa.
Je to veľká škoda, lebo zároveň tvrdím a verím, že bývalí športovci majú veľký potenciál uplatniť sa na trhu práce vzhľadom na vlastnosti, ktoré si vďaka športu osvojili.

B.